ROZHOVOR S I. GERÁTOM

O MULTIDISCIPLINARITE, NOVÝCH TECHNOLÓGIÁCH A BYROKRACII

Rozhovor s Doc. PhDr. Ivanom Gerátom, PhD., riaditeľom Ústavu dejín umenia SAV o benefitoch realizovaného projektu,  nových technológiách vo výskume, multidisciplinarite a byrokracii. Ústav dejín umenia SAV je prijímateľom nenávratného finančného príspevku z Operačného programu Výskum a vývoj  v rámci výzvy OPVaV – 2009/4.1./03-SORO, ktorý je určený na implementáciu projektu Európske dimenzie umeleckej kultúry Slovenska.

V čom vidíte význam Centra excelentnosti pre zapojené partnerské subjekty aké benefity zriadenie CE  pre jednotlivé umenovedné ústavy SAV ?
Hlavným zdrojom benefitov vyplývajúcich so založenia Centra excelentnosti je možnosť prekonať niektoré bariéry, ktoré doteraz existovali v získavaní informácií pre naše výskumy. Dlhý čas nebolo možné pre našich výskumných pracovníkov realizovať štúdijné a výskumné cesty v rozsahu a miere, ktorá je potrebná pre komparatívny výskum.  Taktiež sme dlhodobo pociťovali nedostatok odbornej výskumnej literatúry a nevedeli sme získať prístup do niektorých platených informačných databáz.  Toto všetko sa už priebežne počas riešenia projektu a hlavne vďaka jeho realizácii odstraňuje. Momentálne už pociťujeme určitý prínos z toho, že sa dostávame k novým zdrojom informácií, čo  rozširuje horizonty našeho bádania. Ďalším benefitom, ktorý môže zriadenie centra priniesť, je rozvoj vzájomnej komunikácie medzi výskumníkmi z rôznych disciplín. V rámci projektu je plánované aj generovanie ďalších tematicky presnejšie zameraných projektov z oblasti dejín umeleckej kultúry a našim cieľom je pri generovaní týchto projektov prekračovať doterajšie hranice disciplín tak, aby sme získali komplexnejší obraz o určitej historickej skutočnosti, aby sme si vedeli poradiť s otázkami, ktoré ležia za hranicami  jednotlivých disciplín. V tomto zmysle projekt ponúka  možnosť intenzívnejšej komunikácie medzi zúčastnenými riešiteľmi a pracoviskami.

V súčasnej dobe, keď sa pripravuje transformácia Slovenskej akadémie vied čoraz častejšie zaznievajú hlasy o potrebe integrácie rôznych ústavov, o potrebnom znížení počtu ústavov hlavne v treťom oddelení teda v spoločenských a humanitných vedách. Aj keď nikto z nášho projektového tímu nepatrí k iniciátorom tohto transformačného pohybu, myslím si, že je veľmi dôležité anticipovať práve v rámci realizácie projektu niektoré jeho dôsledky a pokúsiť sa o vzájomnú komunikáciu ešte pred tým, než nás k nej niekto inštitucionálne donúti. Ide o to, aby sme z prebiehajúceho procesu transformácie získali  čo najväčší úžitok pre rozvoj vedeckého bádania na Slovensku a minimalizovali určité negatívne dôsledky, ktoré by mohli vyplynúť z toho, že by do hry vstúpili problémy, ktorých riešenie nebolo dopredu dostatočne vzájomne odkomunikované.

Ako zriadenie Centra excelentnosti môže umenovedným ústavom v rámci transformácie SAV pomôcť?
Toto je citlivá otázka, pretože právny ani inštitucionálny rámec transformácie SAV zatiaľ ešte nie je presne definovaný.  Akékoľvek vyslovovanie definitívnych súdov o tom ako má vyzerať budúcnosť, môže pôsobiť ako snaha mocensky manipulovať prebiehajúce procesy. Toto v žiadnom prípade nie je našim cieľom. Našim cieľom je čo najviac posunúť  možnosti našej vedeckej práce v danom inštitucionálnom rámci aj počas jeho premien.

V tomto procese sa ukazuje ako výhodné, že sa napokon do projektu, ktorý momentálne realizujeme, dostal aj plán zriadenia Centra pre výskum umeleckej kultúry Slovenska v jeho európskom rámci. Zriadenie tohto centra nebolo našou vlastnou iniciatívou. Táto myšlienka vznikla v rámci prípravy projektu na základe podnetu zo strany Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity, ktorá nám partnersky pomáhala pri podávaní žiadosti. Je možné, že za zaradením tejto myšlienky do projektu sčasti stoja podobné sily ako stoja za transformačnými  pohybmi v rámci SAV. V tomto zmysle vnímame projekt aj ako šancu na dôslednejšiu prípravu a dôkladnejšie premyslenie týchto pohybov/procesov, ktorým by sme sa asi nevyhli, pretože ich logika vyplýva z iných spoločenských a ekonomických súvislostí.

Nové technológie a technika predstavujú nielen jeden z kľúčových pilierov realizácie projektu, ale aj zavádzanie nových metód do procesu vedeckého bádania. Toto je do istej miery problematický bod. Nové technológie prinášajú nové možnosti. Nové možnosti sa už na viacerých pracoviskách vo svete intenzívne využívajú a existuje mnoho ľudí, ktorí nad tým  intenzívne rozmýšľajú. Samozrejme pre bádateľov, ktorí svoj výskumný program formulovali v rámci mediálnej kultúry XX. storočia, v ktorom internetové databázy nezohrávali takú významnú úlohu ako v súčasnosti, môže zavádzanie týchto procesov vyzerať ako určitý vonkajší tlak. A prečo by sme si to nepriznali do určitej miery to aj tlak je. Ale na druhej strane je to tlak, ktorý nás vedie k tomu, že sa postupne oboznamujeme s formátmi, v ktorých je možné technologicky spracovať oveľa väčšie množstvo textových, obrazových aj zvukových informácií, než to bolo možné tradičným spôsobom. Technológie v súčasnosti začínajú hrať vo výskume čoraz väčšiu úlohu. Je dôležité, aby sme tento vývoj zachytili a  dokázali sa na ňom aktívne podieľať. V tomto zmysle má významnú funkciu aj táto zložka projektu, ktorá nie je vždy všetkými riešiteľmi príjmaná s nadšením.

Ďalším potencionálnym benefitom tejto technologickej zložky projektu je pripravovaná databáza s názvom Európske dimenzie umeleckej kultúry Slovenska, ktorej technologická infraštruktúra sa vytvorí v rámci projektu, a ktorú zároveň vlastným výskumom  v priebehu projektu testujeme. Získaná technologická infraštruktúra umožní ďalšie rozvíjanie tejto databázy. Poznatky a informácie, ktoré získame nielen v priebehu riešenia projektu, ale aj v nasledujúcich rokoch, bude efektívnym spôsobom sprístupňovať širšej kultúrnej verejnosti na Slovensku aj v zahraničí. To je nesporne proces, ktorý prinesie ďalšie pozitívne efekty nielen pre samotný rozvoj vedeckého bádania, ale aj pre propagáciu našej krajiny a kultúry so všetkými ďalšími dôsledkami a súvislosťami.

Ako by ste zhodnotili nástrahy a problémy čerpania finančných prostriedkov po roku realizácie projektu?
Pokiaľ ide o nástrahy a problémy pri čerpaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, samozrejme, že proces čerpania nie je jednoduchý. Je dnes už verejným tajomstvom, že riešenie podobných projektov predstavuje enormnú byrokratickú záťaž, ktorá si vyžaduje nielen zamestnanie ďalších špecializovaných administratívnych síl, aby sa to vôbec dalo zvládnuť, ale aj od samotných výskumníkov odčerpáva značnú časť vzácneho času na rôzne aktivity vykazovacieho rázu. Ak sa však tento systém správne nastaví, potom sa skutočne toto administratívne zaťaženie presunie predovšetkým k špecializovaným pracovníkom a výskumníci si musia zvyknúť na určitú disciplínu, aby v určitých termínoch dodali potrebné údaje.

Je to proces, ktorý nie je jednoduchý, je v mnohom nepríjemný, ale na druhej strane dostávame takto jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s najvyspelejšou byrokratickou kultúrou aká v súčasnosti na tejto planéte existuje. Byrokracia nie je aktivitou záškodníckych démonov a mimoľudských síl, ale v konečnom dôsledku je plodom racionálneho úsilia  o lepšie spravovanú spoločnosť. Samozrejme, že toto racionálne úsilie vedie k paradoxným dôsledkom a často dosahuje úplne opačné efekty, než boli pôvodne zamýšľané.  To niekedy vidíme v každodennej praxi, keď nám riešenie jednoduchého problému, napríklad nákupu osobných počítačov, komplikuje byrokracia, ktorá si vyžaduje spracovanie stoviek strán zmlúv a dodatkov k zmluvám.  Za týmto všetkým, čo pôsobí ako nezmyselné, paradoxné a absurdné úradovanie sa však skrýva pozitívna vôľa racionálne a transparentne spravovať verejné financie. A myslím si, že proti tejto vôli nikto nič nemá. Ide o to, aby sme sa naučili túto vôľu uspokojovať optimálnymi prostriedkami tak, aby sa nám nestalo, že nakoniec dosiahneme opačný efekt.