{"id":926,"date":"2012-03-22T15:06:57","date_gmt":"2012-03-22T15:06:57","guid":{"rendered":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/?page_id=926"},"modified":"2024-03-27T09:38:43","modified_gmt":"2024-03-27T09:38:43","slug":"rozhovor-s-a-bzochom","status":"publish","type":"page","link":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/rozhovor-s-a-bzochom\/","title":{"rendered":"ROZHOVOR S A.B\u017dOCHOM"},"content":{"rendered":"

O PROJEKTE, INTERPRETA\u010cN\u00ddCH JAZYKOCH A KULT\u00daRNOM DEDI\u010cSTVE<\/strong><\/h4>\n

Rozhovor s doc. Mgr. Adamom B\u017eochom, CSc., riadite\u013eom \u00dastavu svetovej literat\u00fary SAV o projekte EDUKS,\u00a0 interpreta\u010dn\u00fdch jazykoch v multidisciplin\u00e1rnom v\u00fdskume, kult\u00farnom dedi\u010dstve a kult\u00farnej pam\u00e4ti. \u00dastav svetovej literat\u00fary SAV je partnerom na projekte EDUKS – <\/strong>Eur\u00f3pske dimenzie umeleckej kult\u00fary Slovenska<\/strong>, financovan\u00e9ho z Opera\u010dn\u00e9ho programu V\u00fdskum a v\u00fdvoj\u00a0 v r\u00e1mci v\u00fdzvy OPVaV \u2013 2009\/4.1.\/03-SORO.<\/strong><\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

<\/strong>\u00dastav svetovej literat\u00fary SAV je jednou z partnersk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na realiz\u00e1cii projektu Eur\u00f3pske dimenzie umeleckej kult\u00fary Slovenska. Projekt sa u\u017e realizuje vy\u0161e roka. M\u00f4\u017eete v kr\u00e1tkosti predstavi\u0165 agendu va\u0161eho \u00dastavu a s\u00fa\u010dasne zosumarizova\u0165 \u010do nov\u00e9 (pozit\u00edvne i negat\u00edvne) realiz\u00e1cia projektu priniesla do tradi\u010dn\u00fdch aktiv\u00edt a \u010dinnost\u00ed \u00dastavu svetovej literat\u00fary?<\/strong>
\n\u00dastav svetovej literat\u00fary SAV je pracovisko, na ktorom organizujeme v\u00fdskum vo v\u0161eobecnej a porovn\u00e1vacej liter\u00e1rnej vede, resp. v umeleckej translatol\u00f3gii. Zv\u00e4\u010d\u0161a sa s\u00fastre\u010fujeme na punktu\u00e1lne ot\u00e1zky liter\u00e1rnej komparatistiky alebo te\u00f3rie. \u00da\u010das\u0165 na projekte Eur\u00f3pske dimenzie umeleckej kult\u00fary Slovenska pre n\u00e1s znamen\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm dve veci: po prv\u00e9 mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 z eur\u00f3pskych zdrojov finan\u010dn\u00e9 prostriedky na technick\u00e9 vybavenie a literat\u00faru \u010di elektronick\u00e9 datab\u00e1zy, resp. na cestovanie do kni\u017en\u00edc a arch\u00edvov v zahrani\u010d\u00ed. Vzh\u013eadom na kr\u00e1tiace sa rozpo\u010dtov\u00e9 mo\u017enosti SAV ide o v\u00edtan\u00fa kompenz\u00e1ciu. Po druh\u00e9, a to je pre m\u0148a na projekte obohacuj\u00face, vn\u00edmam na\u0161e partnerstvo ako \u0161ancu dosta\u0165 sa do transdisciplin\u00e1rneho dial\u00f3gu s kolegy\u0148ami a s kolegami z in\u00fdch humanitn\u00fdch odborov, ako s\u00fa napr\u00edklad dejiny v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, pr\u00edpadne hudobn\u00e1 veda at\u010f.<\/p>\n

S\u00fa\u010das\u0165ou projektu je aj otvorenie Centra excelentnosti. V s\u00fa\u010dasnosti prebieha odborn\u00e1 diskusia o mo\u017enostiach multidisciplin\u00e1rneho\u00a0 v\u00fdskumu, ako aj snaha o spolo\u010dn\u00fa identifik\u00e1ciu a defin\u00edciu\u00a0 mo\u017en\u00fdch r\u00e1mcov bud\u00facich spolo\u010dn\u00fdch v\u00fdskumn\u00fdch projektov.\u00a0 Spolo\u010dn\u00e9 projekty bud\u00fa generova\u0165 v\u00fdskumn\u00e9 aktivity tak, aby bola zachovan\u00e1 rozmanitos\u0165 individu\u00e1lnych interpreta\u010dn\u00fdch jazykov pri vz\u00e1jomnom re\u0161pekte a akcept\u00e1ci\u00ed v\u0161etk\u00fdch zast\u00fapen\u00fdch vedn\u00fdch discipl\u00edn. V \u010dom vid\u00edte n\u00e1strahy a v \u010dom pridan\u00e9 hodnoty multidisciplin\u00e1rnej interpret\u00e1cie spolo\u010dne zadefinovan\u00fdch t\u00e9m v\u00fdskumu?<\/strong>
\nHlavn\u00e1 n\u00e1straha multidisciplinarity tkvie v tom, \u017ee ak sa CE postav\u00ed pr\u00edli\u0161 vo\u013ene, ka\u017ed\u00fd si bude sk\u00fama\u0165 a hovori\u0165 to svoje (\u010do by si sk\u00famal a hovoril aj bez CE) a nebudeme sa navz\u00e1jom po\u010d\u00fava\u0165. To v\u00e1\u017ene hroz\u00ed. Celkom v\u0161eobecne by som povedal, \u017ee vyhn\u00fa\u0165 sa mu m\u00f4\u017eeme len spolo\u010dn\u00fdm \u00fasil\u00edm o vz\u00e1jomn\u00e9 po\u010d\u00favanie, a to u\u017e pri formulovan\u00ed v\u00fdchod\u00edsk CE — z neho vyplyn\u00fa aj v\u0161etky pridan\u00e9 hodnoty.<\/p>\n

Je v\u00f4bec mo\u017en\u00e9 pri multidisciplin\u00e1rnom v\u00fdskume a b\u00e1dan\u00ed v r\u00e1mci spolo\u010dne zvolen\u00fdch t\u00e9m a probl\u00e9mov\u00fdch okruhov zachova\u0165 rozmanitos\u0165 individu\u00e1lnych interpreta\u010dn\u00fdch jazykov?<\/strong>
\n\u00daskalie nevid\u00edm v pluralite interpreta\u010dn\u00fdch jazykov, ale sk\u00f4r v tom, aby sa na\u0161li pre CE tak\u00e9 t\u00e9my, ktor\u00e9 bud\u00fa pre v\u0161etk\u00fdch v\u00fdskumne relevantn\u00e9 a aby sme boli kompatibiln\u00ed. Mysl\u00edm si, \u017ee kult\u00farne-geograficky \u0161ir\u0161ia a z\u00e1rove\u0148 probl\u00e9movo zameran\u00e1 kult\u00farno-historick\u00e1 kontextualiz\u00e1cia umenia na Slovensku m\u00f4\u017ee poskytova\u0165 dostato\u010dne zauj\u00edmav\u00fd r\u00e1mec pre v\u00fdskum jednotliv\u00fdch umeleck\u00fdch javov kr\u00ed\u017eom cez r\u00f4zne oblasti tvorby. V\u00fdsledok spolo\u010dn\u00e9ho sk\u00famania bude — a mus\u00ed by\u0165 — kaleidoskopick\u00fd, preto\u017ee tak\u00e1 je aj umeleck\u00e1 a kult\u00farna realita.<\/p>\n

Ak\u00e9 benefity prin\u00e1\u0161a umenovedn\u00fd multidiciplin\u00e1rny v\u00fdskum v h\u013eadan\u00ed odpoved\u00ed na ot\u00e1zky kult\u00farnej identity v jej r\u00f4znych – nielen umenovedn\u00fdch – dimenzi\u00e1ch?<\/strong>
\nPokia\u013e ide o identitu ako predmet sk\u00famania, mysl\u00edm si, \u017ee nielen v na\u0161om projekte, ale aj celkom v\u0161eobecne m\u00f4\u017eeme vych\u00e1dza\u0165 z t\u00e9zy, \u017ee stredoeur\u00f3pske identity s\u00fa silne zmie\u0161an\u00e9. Dokonca by som sa neb\u00e1l polo\u017ei\u0165 na t\u00fato zmie\u0161anos\u0165 akcent pri v\u00fdskume — za svoju vedn\u00fa oblas\u0165 m\u00f4\u017eem hovori\u0165 o literat\u00farach, ktor\u00e9 s\u00fa umelecky najzauj\u00edmavej\u0161ie a v\u00fdznamovo najnas\u00fdtenej\u0161ie pr\u00e1ve vtedy, ke\u010f s\u00fa hybridn\u00e9, ale ur\u010dite to plat\u00ed aj o in\u00fdch druhoch umenia. Mysl\u00edm, \u017ee cie\u013eom n\u00e1\u0161ho multidisciplin\u00e1rneho v\u00fdskumu do bud\u00facna by mohlo by\u0165, \u017ee by sme na konkr\u00e9tnom umeleckom materi\u00e1li uk\u00e1zali, z \u010doho v\u0161etk\u00e9ho pozost\u00e1vaj\u00fa na\u0161e identity, z \u010doho v\u0161etk\u00e9ho s\u00fa poskladan\u00e9. To by viedlo k lep\u0161iemu pochopeniu toho, \u010d\u00edm sme a z\u00e1rove\u0148 aj k tolerantnosti vo\u010di tomu, \u010do sa v post\u0161trukturalistickom \u017earg\u00f3ne naz\u00fdva Inakos\u0165 a v derridovskej interpret\u00e1cii je v\u017edy skrytou s\u00fa\u010das\u0165ou toho, \u010do pova\u017eujeme za vlastn\u00e9, ba najvlastnej\u0161ie.<\/p>\n

Ako vn\u00edmate aktu\u00e1lne kult\u00farno-spolo\u010densk\u00e9 potreby v r\u00e1mci slovensk\u00e9ho kult\u00farneho priestoru?\u00a0 Na ak\u00e9 problemy v oblasti v\u00fdskumu svetovej literat\u00fary nar\u00e1\u017eate?<\/strong>
\nAko komparatisti a liter\u00e1rni teoretici nar\u00e1\u017eame v posledn\u00fdch rokoch \u010doraz \u010dastej\u0161ie na ot\u00e1zky hlb\u0161ej kult\u00farnej ukotvenosti literat\u00fary. T\u00e1 sa dlho nesk\u00famala, preto\u017ee v\u00fdskum prebiehal bu\u010f cez jazyk, teda filologicky alebo historicky cez tzv. medziliter\u00e1rnos\u0165, teda cez vz\u0165ahy medzi literat\u00farami. Oba pr\u00edstupy vy\u010dle\u0148ovali literat\u00faru zo \u0161ir\u0161ieho korpusu kult\u00fary, vyhradzovali jej medzi umeniami ak\u00e9si osobitn\u00e9, neraz elitn\u00e9 miesto. To malo najm\u00e4 politick\u00e9 pr\u00ed\u010diny, ktor\u00fdch korene mus\u00edme h\u013eada\u0165 predov\u0161etk\u00fdm v 19. storo\u010d\u00ed. A\u017e od 1990tych rokoch doch\u00e1dza k v\u00fdraznej reorietn\u00e1cii glob\u00e1lnej liter\u00e1rnej vedy na tzv. kontextov\u00e9 \u0161t\u00fadie, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161aj\u00fa us\u00favz\u0165a\u017e\u0148ovanie s in\u00fdmi umeniami alebo \u010fal\u0161\u00edmi \u013eudsk\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami v\u0161eobecne. Z tohto h\u013eadiska m\u00f4\u017ee by\u0165 na\u0161a spolupr\u00e1ca na projekte EDUSK a takisto pr\u00edprava \u010fal\u0161\u00edch spolo\u010dn\u00fdch v\u00fdskumn\u00fdch aktiv\u00edt z kolegy\u0148ami a kolegami z in\u00fdch humanitn\u00fdch discipl\u00edn v\u00edtan\u00fdm impulzom k n\u00e1\u0161mu lok\u00e1lnemu kult\u00farnemu obratu.<\/p>\n

\u010co pre v\u00e1s znamen\u00e1 v\u00fdskum kult\u00farneho dedi\u010dstva? Ak\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va kult\u00farna pam\u00e4\u0165 v zdravom v\u00fdvoji spolo\u010dnosti?<\/strong>
\nV\u00fdskum kult\u00farneho dedi\u010dstva je dvojse\u010dn\u00e1 vec, oby\u010dajne b\u00fdva politicky in\u0161trumentalizovate\u013en\u00fd. V tejto ot\u00e1zke som kritick\u00fd a nemus\u00edm sa pritom ani odvol\u00e1va\u0165 na sociol\u00f3giu Maxa Horkheimera, sta\u010d\u00ed mi zdrav\u00fd rozum alebo prinajlep\u0161om Nietzscheho typol\u00f3gia monumentalizuj\u00facich a antikv\u00e1rnych dej\u00edn. S\u00fa\u010dasn\u00e1 assmannovsk\u00e1 paradigma „kult\u00farnej pam\u00e4te“ je najlep\u0161ie uplatnite\u013en\u00e1 tam, kde ide o pripomienky alebo rekon\u0161trukcie pam\u00e4te marginalizovan\u00fdch skup\u00edn, teda ke\u010f sa v\u00fdskum orientuje na oblasti mimo dosahu moci a jej diskurzov. Pri kult\u00farnom dedi\u010dstve v\u017edy kladieme ot\u00e1zku: kto ded\u00ed a \u010do? To pre m\u0148a nie je v\u00fdskumne zauj\u00edmav\u00e9, zav\u00e1\u0148a to privatiz\u00e1ciou minulosti a tak\u00e9mu kladeniu ot\u00e1zky sa usilujem vyhn\u00fa\u0165. Za vedecky relevantn\u00fa pova\u017eujem naproti tomu objekt\u00edvnej\u0161iu archeol\u00f3giu kult\u00farnej pam\u00e4te, kde sa odha\u013euj\u00fa jednotliv\u00e9 kult\u00farne vrstvy a vz\u0165ahy medzi nimi, vr\u00e1tane cudz\u00edch vplyvov. Ob\u010diansko-pedagogick\u00fdm cie\u013eom takejto archeol\u00f3gie je op\u00e4\u0165 vytvori\u0165 triezvy poh\u013ead na seba sam\u00e9ho a na spolo\u010denstvo, ktor\u00e9ho sme s\u00fa\u010das\u0165ou, vr\u00e1tane priznania si svojich nedostatkov, aby sme s nimi vedeli \u017ei\u0165, alebo ich v tom lep\u0161om pr\u00edpade prekon\u00e1va\u0165.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

O PROJEKTE, INTERPRETA\u010cN\u00ddCH JAZYKOCH A KULT\u00daRNOM DEDI\u010cSTVE Rozhovor s doc. Mgr. Adamom B\u017eochom, CSc., riadite\u013eom \u00dastavu svetovej literat\u00fary SAV o projekte EDUKS,\u00a0 interpreta\u010dn\u00fdch jazykoch v multidisciplin\u00e1rnom v\u00fdskume, kult\u00farnom dedi\u010dstve a kult\u00farnej pam\u00e4ti. \u00dastav svetovej literat\u00fary SAV je partnerom na projekte EDUKS – Eur\u00f3pske dimenzie umeleckej kult\u00fary Slovenska, financovan\u00e9ho z Opera\u010dn\u00e9ho programu V\u00fdskum a v\u00fdvoj\u00a0 v […]<\/p>\n","protected":false},"author":6,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/926"}],"collection":[{"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/users\/6"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=926"}],"version-history":[{"count":19,"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/926\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1539,"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/926\/revisions\/1539"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/www.dejum.sav.sk\/eduks\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=926"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}