Časopis ARS 48 (2015) 1

Zoltán GYALÓKAY

Oltárna nadstavba z dielne Majstra Pavla z Levoče s postavami apoštolov. Čin umeleckej pripomienky?

(Resumé)

Štúdia sa zaoberá skupinou 12 postáv znázorňujúcich apoštolov, ktorá sa nachádza na retábule v Kostole sv. Jakuba staršieho v Levoči. Na úvod približuje samotný vznik postáv. Autor zastáva názor, ktorý je v príslušnej literatúre dobre známy, že postavy boli súčasťou výzdoby retábula, ktoré bolo do Kostola sv. Jakuba v Levoči umiestnené v 14. storočí. Je len málo pravdepodobné, že retábulum bolo zničené v dôsledku husitského nájazdu na Levoču na Veľkú noc roku 1431. Hoci tento názor v odbornej literatúre pretrváva dlhé roky, zdokumentovanie okolností nájazdu na Levoču a ich porovnanie s popismi podobných nájazdov známych v poľskej historiografii ho nepodporilo. Na základe reštaurátorského výskumu, ktorý sa uskutočnil v posledných rokoch, sa tiež podarilo zistiť, že hlavy apoštolov neboli odrezané a neskôr umiestnené na pôvodné miesto v dôsledku ich poškodenia pri nájazde a následnej opravy, ale že bez akýchkoľvek pochybností išlo o časť postupu pri ich vyrezávaní v dielni. Retábulum bolo umiestnené na svoje miesto začiatkom druhej polovice 14. storočia a zrejme tam zostalo približne 150 rokov, kým ho nenahradila monumentálna socha, ktorá sa zachovala dodnes. Hlavnou tézou štúdie je domnienka, že Majster Pavol z Levoče pri tvorbe nového retábula nielen využil postavy apoštolov, ale pri návrhu sa aj inšpiroval stavbou predošlého retábula. Súčasná nadstavba vlastne vôbec nepripomína neskorogotické diela tohto typu s dominantnou sochárskou výzdobou. Svojou detailne prepracovanou kompozíciou pripomína skôr retábulá zo 14. storočia. Tento postreh dokladáme príkladmi relevantných prác zo 14. storočia. Rozhodnutie dielne Majstra Pavla použiť už existujúce postavy s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo náhodné. Umiestnenie postáv sv. Petra a sv. Pavla do najnižšieho radu a sv. Jakuba, patróna kostola, na samý vrch, svedčí o premyslenej kompozícii. Odkaz na predošlé retábulum mohlo byť chápané ako jeho pripomienka, vďaka čomu autor (alebo autori) návrhu zachovali myšlienkovú kontinuitu.