Časopis ARS 48 (2015) 1

Zoltán BERECZKI

Rekonštrukcia veže františkánskeho kláštora v Bratislave v 19. storočí. Ihlan alebo kupola?

(Resumé)

Veža františkánskeho kláštora v Bratislave bola kompletne rekonštruovaná v poslednej dekáde 19. storočia pod dohľadom Frigyesa Schuleka. Najskôr ju rozobrali a potom nanovo postavili. Staré kamene sa použili na stavbu záhradného altánku v Auparku (dnes Sad Janka Kráľa). Medzi kláštornou vežou a altánkom je však významný rozdiel: kým veža mala špicatý, ihlanový vrchol, altánok je zakončený kupolou. Ako sa píše v štúdii, postupne sa všeobecne ujal názor, že kupolovitý tvar je pôvodný stredoveký, kým ihlanový vrchol veže je moderný. Rekonštrukcia z 19. storočia býva v (česko)slovenskej a maďarskej sekundárnej literatúre uvádzaná aj ako zlý príklad obnovy. Predovšetkým maďarská literatúra sa v druhej polovici 20. storočia vyjadrovala o rekonštrukcii veľmi nepriaznivo, najmä z dôvodu „úpravy“ kupolovitého tvaru. Štúdia sa však zaoberá aj samotnou rekonštrukciou, pričom sa sústreďuje predovšetkým na rozobratie vrcholu veže a následné stavebné práce. Vychádza pritom zo záznamov, nákresov a fotografií Komisie pre historické pamiatky (Műemlékek Országos Bizottsága, MOB), ktoré sa nachádzajú v zbierke Centra Gyulu Forstera pre ochranu národného kultúrneho dedičstva v Budapešti. „Správa so znaleckým posudkom“, ktorú vypracoval Schulekov súčasník, archívne fotografie a nákresy svedčia jednoznačne o tom, že pôvodná veža mala tvar ihlanu. Nikto neuvádza kupolovitý tvar a jeho „úpravu“. Schulek nenavrhol žiadny nový dizajn; stavbyvedúceho Lászlóa Gyalusa poveril, aby postavil viac-menej presnú kópiu starej veže. Porovnanie archívnych fotografií, plánov prestavby a súčasnej veže prinieslo viacero rozdielov, ktoré sú v štúdii podrobne opísané. Na základe toho sme dospeli k záveru, že tri teoreticky identické stavby (rozobratá veža, rekonštruovaná veža, záhradný altánok) sú v skutočnosti každá iná. Najvýznamnejší koncepčný rozdiel medzi rozobratou a novopostavenou vežou môžeme vidieť vo vrchole. Podľa archívnych fotografií aj podľa autorov, ktorí pôvodnú vežu videli na vlastné oči, mal vrchol veže kedysi otvory. Táto skutočnosť má pre dejiny umenia veľký význam: je to jediná známa gotická veža s otvormi na území niekdajšieho Uhorského kráľovstva. Otázka pôvodného kupolovitého tvaru je tu však stále. Výsledkom terénneho výskumu záhradného altánku bolo zistenie, že použité kamene nie sú pospájané v rovnakom poradí ako boli vo veži, takže je možné, že pôvodne sa neuvažovalo o ich neskoršom použití. Je pravdepodobné, že na stavbu záhradného altánku sa použila nevytriedená kopa kameňov rôznej veľkosti. Z pôvodných kameňov mohli byť najviac poškodené práve kamene z vrcholu veže. Celkovo najprijateľnejšie vysvetlenie kupolovitého tvaru je, že Gyalus zrejme chcel vytvoriť lacné štýlové zakončenie altánku a oblúkový tvar bol prijateľným riešením. Rekonštrukcia františkánskej veže naznačuje zmenu princípov ochrany pamiatok: ide o viac-menej presnú kópiu neudržateľného originálu. Celkovo možno rekonštrukciu – napriek všetkým rozdielom, ktorými sa zaoberá prítomná štúdia –, považovať za dobrý príklad svojej doby, najmä vďaka zachovaniu starých kameňov.