Časopis ARS 47 (2014) 2

Myroslava M. MUDRAK

Kubizmus, ikona a ukrajinský odkaz Alexisa Gritchenka

(Resumé)

Myroslava M. Mudrak, emeritná profesorka dejín umenia na Ohio State University, sa zameriava na chápanie, analýzu a interpretáciu parížskeho kubizmu na Ukrajine prostredníctvom textov a diel ukrajinského moderného maliara Oleksa Hryščenka (1883 – 1977), známejšieho pod francúzskou verziou svojho mena Alexis Gritchenko. Umelec strávil rozhodujúce obdobie svojho umeleckého formovania v Paríži v čase vrcholiaceho nástupu kubizmu. Diela moderného umenia, ktoré mal po návrate do Moskvy možnosť vidieť v zbierke obchodníka Sergeja Sčukina, ho utvrdili v názore, že kubizmus nie je len výraznou a bezprecedentnou štylistickou inováciu, ale že hnutie predstavuje kľúčový moment pre obnovenie základných vlastností tvorby obrazov, tak ako to robili starovekí Byzantínci a ako to môžeme vidieť v byzantských a ruských ikonách. Vo svojej kľúčovej štúdii O vzťahu ruskej maľby s Byzanciou a Západom v 13. – 20. storočí (O sviaziakh russkoi zhivopisi s Vizantiei i Zapadom XIII-XX vv), ktorá vyšla v Moskve v roku 1913, Gritchenko skúma vývoj tvorby ikon a ich dedičstvo od čias Kyjevskej Rusi. Vzhľadom na formálne vlastnosti ako rozkladanie predmetov na jednoduché geometrické tvary, plošnosť obrazovej plochy a členenie predmetov Gritchenko poukazuje na zreteľné paralely medzi ikonami a kubizmom. Jeho analýza Picassovho kubizmu vrhá svetlo na obrazovú energiu kubistickej maľby, ktorá je obdobou pocitu dynamiky vlastného ikone. Keď Nikolaj Berďajev v roku 1914 kritizoval Picassa a neskôr, vo verejnej prednáške nazvanej „Kríza umenia“ (1917), znevažoval aj samotný kubizmus, Gritchenko reagoval obhajobou princípov čistej maľby, ktorú, ako bol presvedčený, kubizmus vrátil do moderného umenia. Berďajevovým názorom oponoval v eseji nazvanej „Kríza umenia“. Súčasná maľba: Pri príležitosti prednášky N. Berďajeva“ („Krizis iskusstva”. Sovremennaia zhivopis: po povodu lektsii N. Berdiayeva), ktorá vyšla v roku 1917 v Moskve, kde maliarsky štýl Paula Cézanna (ktorého si Berďajev nesporne cenil) označil za príklad prechodu od konvenčného iluzionizmu k synkretickým hodnotám obsiahnutým v kubistickej absolútnej maľbe. Gritchenkove diela a diela jeho kyjevských kolegov Alexandry Exterovej a najmä Alexandra Bogomazova sú dôkazom osvojenia si kubizmu, cézanovského uzatvorenia priestoru do obrazu a rozloženia predmetov – vyjadrenia istej „simultánnosti“, ktorú divákovi ponúka ikona. Pokiaľ ide o jeho vlastnú tvorbu, štúdium kompozičných hodnôt a „pravidiel“ organizácie farby v starobylej ikonografii spolu s modernými výdobytkami kubizmu ho priviedli k novým objavom a ku koncepcii „farebného dynamizmu“ (tsvetodynamos) – obnove farby ako maliarskeho prvku. Gritchenkova publikácia z roku 1917 nazvaná Ruská ikona ako umenie maľby (Russkaia ikona kak iskusstvo zhivopisi) presadzuje transubstanciáciu predmetu maľby na absolútno, ktoré – rovnako ako ikona, vyžaduje priamy kontakt diváka s umeleckým dielom. Divák si musí v hlave roztriediť a usporiadať jednotlivé zložky a až na základe bezprostredného zážitku si odvodí význam umeleckého diela. Gritchenkove teoretické texty tvoria dôležitý, ale často opomínaný príspevok k teórii a dejinám kubizmu.