Časopis ARS 47 (2014) 1

Mirjana REPANIĆ-BRAUN

Johann Baptist Ranger – Biblické príbehy a ich obrazové spracovanie v kláštorných kostoloch pavlínov v Remete a Lepoglave

(Resumé)

V roku 2013 sme slávili 260. výročie narodenia Johanna Baptistu Rangera (1700 – 1753), pavlínskeho laického brata a jedného z najvýznamnejších umelcov 1. polovice 18. storočia v Chorvátsku. Prostredníctvom svojej iluzívnej maľby priblížil Ranger severozápadné Chorvátsko k stredoeurópskemu barokovému umeniu; vo svojich sakrálnych realizáciách predstavil kvalitnú iluzívnu nástennú maľbu, a to v chrámoch tak novobudovaných, ako aj starších s gotickou architektonickou štruktúrou, ktorých charakter bol transformovaný podobným štylistickým vývojom ako v Kransku, Štajersku či Tirolsku. Napriek tomu, že viaceré z jeho najcenenejších diel možno nájsť vo farských či pútnických kostoloch, Rangerovými najvýznamnejšími kompozíciami sú tie, ktoré sú inšpirované biblickými príbehmi, a nachádzajú sa v kláštorných kostoloch pavlínov, v súčasnosti farských kostoloch – kostol Panny Márie v Lepoglave (1733−1743) a kostol Nanebovzatia Panny Márie v Remete (1745−1748). Biblické príbehy Vyháňanie kupcov z chrámu, Dvanásťročný Ježiš v chráme a Kráľ Šalamún a Batšeba, namaľované na stenách presbytérií pavlínskych kostolov v Remete a Lepoglave, prinášajúce do chrámu základné idey o chráme. Plocha triumfálneho oblúka kostola Panny Márie v Lepoglave a bočné steny jeho presbytéria zaklenutého gotickou krížovou klenbou inšpirovali Rangera vytvoriť svoju vlastnú víziu dvoch udalostí zo Svätého písma, ktoré sa odohrávajú v chráme. V centrálnej časti architektúry namaľovanej spôsobom trompe l’oeil na čele triumfálneho oblúka sa nachádza erb rádu sv. Pavla Pustovníka a inskripcia či chronogram je pochopený ako obrazový akcent gotického oblúka definujúceho presbytérium ako triumfujúcu cirkev. V tomto priestore, pod presvedčivo namaľovanou architektúrou kanelovaných pilastrov a otvorených galérií, je vytvorený fiktívny architektonický priestor chrámu s mohutnou figurálnou kompozíciou zobrazujúcou výjav Krista vyháňajúceho kupcov z chrámu, a to s prekvapujúcou naliehavosťou, ktorá predpokladá autorovu závislosť na biblických popisoch udalosti v Evanjeliu sv. Jána a Evanjeliu sv. Marka. Ďalšou témou, namaľovanou na južnej stene kostola v Lepoglave, je Dvanásťročný Ježiš v chráme, ktorá ilustruje slová z Evanjelia sv. Lukáša. Rangerove fresky v kostole v Remete reagujú na literárne pramene dvomi spôsobmi: na jednej strane boli inšpiráciou maliara texty Starého Zákona, na strane druhej texty pavlínskeho kňaza a teológa Hilariona Gasparottiho, a to zvlášť jeho slávne dielo o životoch svätcov vydané pod názvom Czvet Szveteh ali Sivlenye, y Chini Szvetczev, ktoré zároveň pomáha v porozumení chýbajúcich častí fresiek zničených zemetrasením v roku 1881. Celá rozsiahla kompozícia vypĺňajúca severnú stenu presbytéria kostola Nanebovzatia Panny Márie v Remete, oddelená pomocou architektonických prvkov na tri časti, prezentuje kráľa Šalamúna vítajúceho svoju matku Batšebu. Pokiaľ samotný výjav môže byť chápaný ako ilustrácia udalosti opísanej v 1. Knihe kráľov (1Kr 2,19), obsahuje tiež metaforickú rovinu reprezentácie Prinesenia Archy zmluvy do chrámu (1Kr 8, 2-21). Vizuálny prepis rozprávania sa posunul v koncepte malieb v Lepoglave zdôraznením superpozície vrstiev kompozície smerom k presvedčivejšiemu celku a vytvorení horizontálnej nadväznosti iluzívnych barokových galérií s fragmentmi architektonickej perspektívy v pozadí.