Časopis ARS 46 (2013) 2

Werner TELESKO – Martin HALTRICH

„Bibliotheca nostra“. Studien zur Bau- und Ausstattungsgeschichte der barocken Bibliothek des Zisterzienserstiftes Zwettl (Niederösterreich)
[„Bibliotheca nostra“. Štúdie o dejinách výstavby a vnútornej úpravy barokovej knižnice cisterciánskeho opátstva v Zwettli (Dolné Rakúsko)]
[“Bibliotheca nostra”. Studies on the Building and Decoration History of the Baroque Library of the Cistercian Abbey in Zwettl (Lower Austria)]

(Resumé)

Dnešná budova knižnice cisterciánskeho kláštora v Zwettli bola na mieste staršej stavby realizovaná relatívne rýchlo v rokoch 1730 – 1732. Zariadená bola po dokončení maliarskej výzdoby Paulom Trogerom v roku 1733. Priebeh stavebných prác a myšlienkové zázemie knižničnej systematiky sú vďaka doteraz nepublikovaným archívnym prameňom ľahko sledovateľné, pričom predkladaný príspevok prináša ich prvé komplexné predstavenie a zhodnotenie. Ide konkrétne o architektonické plány Josefa Munggenasta, o Conceptus pingendi (program freskovej výzdoby) a o doteraz úplne opomínané schémy systematického usporiadania kníh v novopostavenej knižnici.

Výstavba novej knižnice bola úzko previazaná s ambíciami ctižiadostivého a vedeckému bádaniu zvlášť nakloneného opáta Melchiora Zaunagga. M. Zaunagg zavŕšil v roku 1726 dvadsiate výročie nástupu do funkcie, pričom počas svojho funkčného obdobia dokázal vďaka dobrým personálnym zručnostiam výrazne zvýšiť počet tých, ktorí zložili rehoľný sľub, čo viedlo k nutnosti rozšíriť obytnú kapacitu kláštora. Pridanie nového konventu uzavrelo na východnej strane smerom k útesu ďalšie nádvorie, znamenajúce posledné veľké rozšírenie kláštorného komplexu.

Opátovi Zaunaggovi možno vďačiť nielen za výrazný nárast počtu kníh, treba ho tiež považovať za Spiritus rector maliarskej výzdoby, ku ktorej sa vzťahuje v období baroka zriedkavý Conceptus pingendi. Bohužiaľ, len málo sa vie o vedeckom a teologickom zázemí opáta Zaunagga. Štúdiá absolvoval u jezuitov vo Viedni. V kláštore založil teologický vzdelávací ústav, na ktorom malo možnosť študovať množstvo zwettlských mníchov hlboko do 18. storočia. Osobitnú zmienku si zaslúžia ním iniciované historické diela, ako napr. tlač dvojzväzkových Annales Austrio-Claravallenses (Wien 1723 – 1725) od zwettlského opáta Bernharda (Malachiasa) Lincka (1646 – 1671). Opomenúť nemožno ani značné výdaje na knižné nákupy so širokým tematickým rozsahom, sledovateľné vďaka jeho denníkom a rôznym účtovným knihám. To všetko potvrdzuje zjavnú túžbu opáta podporovať duchovné vzdelávanie v Zwettli. Ešte pred dokončením novej knižnice, respektíve v priebehu jej výstavby, bol okolo roku 1728 vypracovaný katalóg, obsahujúci 186 listov, ktorý sa počtom 6400 titulov takmer presne zhoduje s počtom kníh starej knižnice. Knihy sú tematicky rozdelené do 22 oddelení, dnes s priebežným značením.

Melchior Zaunagg sa v denníkových zápisoch za rok 1726 napodiv ani slovom nezmienil o plánovanej knižnici v novom konvente a celkovo stavbu vo svojich neskorších denníkoch spomenul iba dvakrát, a to 26. októbra 1730 a 25. apríla 1733. Tento archívny deficit prekvapuje o to viac, keď si uvedomíme, že Zaunaggove – doteraz neanalyzované – denníky zvyčajne starostlivo zaznamenávajú každý jeden pokrok v plánovaní či stavbe a opisujú tiež početné detaily, a to najmä vo vzťahu k prácam na veži, či k prácam Mathiasa Götza a Ignaza Egedachera na hlavnom oltári a organe.

Detailná analýza Conceptus pingendi na pozadí Trogerovej nástropnej maľby odhaľuje spôsob, akým bol nezvyčajne podrobne reprodukovaný mýtus o Herkulovi uspôsobený pre účely výzdoby barokovej cisterciánskej knižnice. Úloha a umelecký rozmer tejto mimoriadnej maliarskej dekorácie tu po prvýkrát získavajú jasné vedecké vysvetlenie.

Preklad z nemčiny M. Hrdina