Časopis ARS 40 (2007) 1

Jindřich VYBÍRAL

Die Lehr- und Wanderjahre Leopold Bauers
[Študijné a pútnické roky Leopolda Bauera]
[The Years of Study and Travel of Leopold Bauer]

(Resumé)

Leopold Bauer (1872 – 1938) patril k prvým žiakom Otto Wagnera po jeho nástupe na viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Jeho počiatočná tvorba predstavovala jednu z najrýdzejších manifestácií ranej moderny v strednej Európe. V čase, kedy sa jeho súčasníci venovali prevažne móde krivkovej ornamentiky, smeroval k jednoduchým geometrickým formám, ktorým pri výzdobe pripadalo len podružné miesto. Mladý umelec patril k prominentným členom Viedenskej secesie, aranžoval jej výstavy a redigoval jej časopis Ver Sacrum. Jeho najstaršia architektonická realizácia, vila Karla Reißiga v Brne (1901 – 1902), bola označovaná ako prvý moderný dom v rakúskej monarchii. Neskôr však Bauer prehodnotil svoje východiská a prešiel k pozíciám nového historizmu. Svojho učiteľa Otto Wagnera podrobil ostrej kritike a údajne s podporou konzervatívnych politických kruhov sa stal na niekoľko rokov jeho nástupcom na profesorskom stolci.

Štúdia sa zaoberá prvým úsekom Bauerovej životnej a tvorivej dráhy od jeho narodenia v sliezskom Krnove, cez roky strávené na Vyššej priemyslovej škole v Brne a Akadémii výtvarných umení vo Viedni, až k „rímskej ceste" v závere jeho architektonického štúdia. Doterajšie poznatky o Bauerovej mladosti a dospievaní sú tu obohatené o informácie z umelcovej obsiahlej, doteraz neprístupnej pozostalosti, uloženej vo viedenskej Albertine. Bauerove názory a zámery sú zreteľné v jeho raných listoch, denníkoch, ako aj v prvých projektoch. Autor hľadá súvislosť existenciálnych prežívaní a skúseností tvorcu s jeho tvorbou. Pri tom si kladie otázku, či biografické bádanie môže fungovať ako racionálna a dôveryhodná stratégia vedúca k vnútornému porozumeniu diela. Nevyhnutná metodická skepsa má svoj pôvod v úvahách Heinricha Wölfflina a Hansa Tietzeho: tí už pred storočím vyjadrili pochybnosť o základnom predpoklade biografického výkladu, že dielo odzrkadľuje život umelca, a že sa v ňom bezprostredne spredmetňujú životné okolnosti. Podľa nich nie je možné pomocou životopisu zviditeľniť všeobecné tendencie umenia, pretože osud jednotlivca a logika historického procesu sa vzťahujú k zásadne rozdielnym súradniciam. Bolo to však práve neskoršie sklamanie z „dejín umenia bez mien" a nedôvera voči možnostiam našej disciplíny exaktne vyložiť historickú zmenu, čo vrátilo „dejiny umelcov" späť do hry.

Tradičné umelecké biografie prezentovali tvorcov ako géniov a objaviteľov, ktorí už v mladosti vykazovali nevšedné vlastnosti, najmä mimoriadne nadanie a originalitu. Príbeh mladého Bauera ukazuje naopak skôr ťažký proces štúdia, ktorého úspešné zavŕšenie bolo spolu s talentom podmienené silnou vôľou a širokými intelektuálnymi záujmami. Jeho umelecké dozrievanie odporuje tiež konvenčnému obrazu prvej modernistickej generácie ako buričov, domáhajúcich sa rozchodu s tradíciou a dejinami. V rozmýšľaní mladého Bauera, obdivujúceho Rafaela a Michelangela, nie je žiadna stopa po takejto infantilnej revolte. Jeho cesta k modernej architektúre bola rýdzo evolučná.

Preklad M. Vančo