Časopis ARS 40 (2007) 1
Mojmír FRINTA
Observations on the Altarpiece of Thomas de Coloswar[Dve pozorovania k oltárnemu obrazu od Tomáša z Koložváru]
(Resumé)
Hľadanie inšpirácie a súvislostí umenia Tomáša z Koložváru je sťažené nedostatkom komparatívneho materiálu, ktorý sa zachoval na území súdobého Maďarska. Umelcov neúplne zachovaný oltár sa pôvodne nachádzal v juhoslovenskom kláštore vo sv. Beňadiku a v minulosti bol prenesený do cirkevného centra v Ostrihome (Esztergom). Štýlové skúmanie ukazuje jeho široký rozhľad, zameraný nielen na susedné stredoeurópske umelecké foyer, hlavne v Čechách, ale tiež na vzdialené franko-nizozemské oblasti a severné Taliansko. Tomášova inšpirácia v českom maliarstve pre krásne, ušľachtilé typy tvárí bola zdôraznená v kritickej literatúre porovnávaním s kresbami na doštičkách českého „vzorníka“ z Ambrasu vo Viedni z Kunsthistorisches Museum a kresbami Zvestovania vo Fogg Art Museum Harvardskej univerzity. K nim som pridal porovnania pre typ sv. Petra v relikviárovej striebornej buste svätca na pražskom arcibiskupstve pre Albíka z Uničova z 1413. K výsledkom výskumu prof. Jána Bakoša o vzťahu oltára vo sv. Beňadiku k českému maliarstvu, uvedené v jeho kandidátskej dizertačnej práci z roku 1970, pridávam dva prípady, ktoré sú svojou špecifickosťou použiteľné ako argument ďalších súvislostí: jeden z oblasti tvarovej a druhý z technologickej. Prvým je majstrove špecifické stvárnenie listnatých stromov, pre ktoré nachádzame dynamicky podané prototypy v maľbách Majstra z Třebone. Toto výrazné stvárnenie stromu bolo prijaté v nasledujúcej generácii iluminátorom Biblie Konráda z Vechty v Antverpách. Pre kontrast uvádzam prípady viac konvenčných zobrazení v Rakúsku, v severnom Taliansku a v západnej Európe.
Druhým elementom ukazujúcim na znalosť maliarskej produkcie Majstra Tomáša v Čechách je použitie novej techniky výzdoby. Puncovanie lúčov vo svätožiarach a v diagonálnych, prerušovaných čiarach vytvárajúcich kosoštvorcový vzor na zlatom pozadí, bolo urobené pomocou nástroja s malým ozubeným kolieskom, ktoré pri rotácii efektívne vytváralo linky zložené z bodov. Tento malý technický vynález sa stal veľmi populárnym v českých dielňach na začiatku 15. storočia, ale prvé použitie môžeme nájsť už u Majstra třeboňského. Jeho umenie zrejme bolo veľmi vplyvné pre nasledujúcich maliarov, ako ukazuje tiež sledovanie jeho ušľachtilých, krásnych ľudských typov pri vzniku krásneho štýlu. Tomášove použitie kolieskového nástroja sa dá najlepšie vysvetliť jeho návštevou miestnych maliarskych dielní, skôr než len jednoduchým pozorovaním z diaľky dovezených českých malieb. Pre tento názor hovorí časté používanie tejto techniky v českom maliarstve a naopak jej mimoriadnosť v ostatných centrách.
Niektorí bádatelia uvažovali o možnej spolupráci dvoch maliarov, čo by mohli naznačovať zmeny vo forme a výzdobe štandárd. Pre možný časový vývin myslenia maliara (ale tiež pre možnosť spolupráce) je dôležitá zmena smerujúca k väčšej dekoratívnosti postavy Krista v Ukrižovaní. Veľký uzol zväzujúci perizonium a kaskáda záhybu neboli pôvodne plánované, ako ukazuje skúmanie infračerveným žiarením, pretože diagonálne vypracovanie puncovaného vzoru na zlatom pozadí siahalo až k rytému obrysu boku v tradičnom, jednoduchom tvare používanom ešte okolo roku 1400. Naopak, dekoratívne zaťažený uzol patrí k neskoršiemu štýlu.
Preklad M. Vančo