Časopis ARS 27 (1994) 1

Michael SCHAUDER

Todesgewißheit und Heilserwartung. Albrecht Dürers Kupferstich „Der Spaziergang“
[Neodvratnosť smrti a očakávanie spasenia. Dürerova medirytina „Prechádzka“]
[Certainty of Death and Expectation of Salvation. Albrecht Dürer's Engraving "The Walk"]

(Resumé)

Autor sa v príspevku zameral na podrobný obsahový výklad jednej z raných medirytín Albrechta Dürera, ktorá vznikla medzi rokmi 1496 - 1498. Na grafike známej pod názvom "Prechádzka" vidno dvojicu milencov v dobových odevoch, presnejšie mladého muža, sprevádzajúceho od neho nielen zjavne staršiu, ale - súdiac podľa šiat - i vydatú ženu. Touto charakteristikou by teda výjav bol variantom témy nerovného páru, v neskorostredovekom umení rozšírenej ikonografie, s moralizujúcim zámerom poukazujúcej na zavrhnutiahodnosť takéhoto hriešneho zväzku. V tomto zmysle možno vysvetliť aj prítomnosť postavy smrti - kostlivca za stromom v pozadí, s presýpacími hodinami na lebke. Motív je prevzatý z ikonografie Memento mori a Dürer ním na medirytine pripomína pominuteľnosť pozemského života a údel smrti. S podobnými interpretáciami sa stretneme v novšej literatúre zaoberajúcej sa týmto Dürerovým dielom (Meadow, 1992) a dokladá ich aj konkretizujúci verš, ktorým je doplnená neskoršia, stranovo prevrátená kópia Dürerovej kompozície, ktorú vytvoril Israhel van Meckenem (pred r.1503).

Ďalšia možná súvislosť, a to s alegóriou jednej z nerestí - Žiadostivosti (luxuria), vyjde najavo pri porovnaní s florentskou medirytinou analogického námetu z doby okolo 1465 - 1470; pričom je pravdepodobné, že aj sám Dürer túto kompozíciu mohol poznať a inšpirovať sa ňou ako predlohou k svojmu listu.

Niektoré autorom uvádzané detaily zobrazenia však pri podrobnejšej analýze vyvolávajú asociácie s legendou o svätom Kríži, ktorej mnohé verzie (o. i. v Legenda aurea) kolovali v Európe aj v početných ľudových vydaniach. V duchu typologického paralelizmu Starého a Nového zákona siaha podľa niektorých z nich pôvod dreva, z ktorého bol vytesaný Kristov kríž, až k rajskému stromu poznania, z ktorého Eva odtrhla zakázané ovocie. Týmto jej činom (prvotný hriech) vstúpila na zem smrť; jeho bezprostredným dôsledkom bolo vyhnanie prarodičov z raja a začiatok pozemského, teda smrteľného života. Podľa legendy Adam krátko pred svojou smrťou poslal svojho syna Setha do raja, aby mu priniesol na zmiernenie jeho bolestí "olej milosti". Anjel raja odmietol splniť túto prosbu, namiesto toho však Sethovi dovolil otvorenými bránami nazrieť do rajskej záhrady. Pri prvom pohľade videl Seth v jej strede strom s mnohými konármi, avšak bez listov a kôry. Pri druhom pohľade uvidel hada, ovinutého okolo kmeňa a pri treťom sa mu pred očami objavila i koruna stromu, siahajúca až do neba a v nej dieťa, ktoré mu anjel predstavil ako budúceho Spasiteľa.

Dürer na medirytine znázornil formou "prirodzenej alegórie" práve tento strom ako takmer suchý kmeň, bez listov na sklonku jesene, vyrastajúci z troch koreňov. (Legenda ďalej hovorí, že Seth dostal od anjela tri semienka, ktoré mal po smrti vložiť Adamovi do úst a z ktorých na jeho hrobe potom vyrástli tri stromy - céder, cyprus a pínia. Mojžiš, ktorý v nich rozpoznal symbol Trojice, ich potom presadil pod horu Tabor. Tam ich našiel kráľ Dávid, zobral ich do Jeruzalema a zasadil pri svojom paláci, kde mu z troch stromov zrástli do jedného.)

Súvislosť stromu poznania a dreva kríža teda vytvára z páru na grafike akúsi modernú parafrázu Adama a Evy. Eve, už bohatšej o zakázanú skúsenosť, je tu prisúdená úloha zvodkyne mladého muža. Rozhodujúci význam pre interpretáciu obrazu - aj na pozadí rôznych alegórií Stromu cností a nerestí - má však na Dürerovej rytine takmer nečitateľný, predsa však autorom identifikovaný nápis na leme ženinho rukáva: MARIA. Nápis svedčí o tom, že v zobrazení ide o alúziu na antitézu Eva - Mária (Eva - t. j. Synagoga, Mária - Ecclesia). V jednom omnoho staršom iluminovanom rukopise z poslednej štvrtiny 12. storočia nachádzame alegorické zobrazenie, ktorého aktérmi sú Ecclesia, Adam a Eva. Aktualizácia, akej sa dostalo v Dürerovom diele podobnej téme - paradoxne - na rozdiel od spomínanej miniatúry z 12. storočia, sťažuje jeho interpretáciu. Aj tu sa mladý muž (rozumej Adam) rozhodol už pre Ecclesiu a vedie svoju spoločníčku k stromu života (na iluminácii stelesneného krížom v rukách Ecclesie, na grafike však semenami rastliny, symbolom nádeje v nový život na ľavej strane). Ecclesia samotná je na Dürerovom zobrazení prítomná symbolom, aj v prenesenom význame slova - v budove kostola v pozadí, nie náhodou práve pod rukou muža s naň ukazujúcim gestom (i tento motív je napr. na kópii van Meckenema nápadnejšie zvýraznený). Protiklad cesty k večnému životu je vyjadrený pendantom kostola - hradom v pozadí za ženou, čiže svetskou stavbou, ako miestom hriešneho a nerestného správania, na ktorú ukazuje smrtka. Strom na grafike je teda stromom z raja, ktorý uvidel Seth. Zároveň má byť stromom dreva kríža, ktorý vyrástol z jeho semien. Strom je napokon identický i s Kristovým krížom samotným, ako ho poznáme zo zobrazení Živého kríža. Dvojica je (heraldicky) na strane, požehnanej pravým ramenom kríža. Naopak smrť je na ľavej, ktorá patrí Synagoge. Dürerova medirytina mala podľa všetkého didaktickú funkciu. Jej obsah, ktorý je podľa autorovej interpretácie syntézou najrozličnejších alegórií sv. Kríža, bol úplne zrozumiteľný zrejme len teologicky vzdelaným divákom. Obraz pripomína nielen prvotný hriech, ktorý priviedol na zem smrť, lež poukazuje aj na spasenie a večný život. Dürer a jeho súčasníci môžu byť na rozdiel od prarodičov účastníkmi na Božom milosrdenstve. Umierajú, ale majú nádej na zmŕtvychvstanie a vstup do raja. Platí to však len potiaľ, pokiaľ sa - rovnako ako dvojica na obrázku - odvrátia od stromu smrti k Ecclesii a stromu života.