Časopis ARS 41 (2008) 1

Wojciech MARCINKOWSKI

„Beweinung Christi“ aus der Sankt Nikolais Pfarrkirche in Brzeziny, nähe Ropczyce. Der transkarpatische Kontext eines südpolnischen Werkes
[„Oplakávanie Krista“ z farského kostola sv. Mikuláša v Brzezinach pri Ropczyciach. Transkarpatský kontext juhopoľského diela]
[“Lamentation” from St. Nicholas’ Parish Church in Breziny, near Ropczyce. Transcarpathian Context of a Work from Southern Poland]

(Resumé)

Na retabule z 18. storočia, nachádzajúcom sa na bočnom oltári farského kostola sv. Mikuláša v Brzezinach pri Ropczyciach, je umiestnený neskorogotický reliéf „Oplakávanie Krista“. Na jeho výrobu boli použité dve lipové dosky spojené čapom v tvare lastovičieho chvosta. Reliéf je polychrómovaný a pozlátený. Jeho rozmery sú 95 × 87 × 35 cm. K reliéfu patrí podkladová doska (140 × 100 cm), vytvorená súčasne s reliéfom, ktorá je dekorovaná gravírovaným ornamentom s motívom granátového jablka.

Ako prvý Oplakávanie publikoval krátko pred druhou svetovou vojnou Jerzy Żarnecki. Sústredil sa na analýzu štýlu reliéfu. Tým istým smerom sa uberali aj neskoršie drobné zmienky v textoch Stanisławy Sawickej, Andrzeja Mieczysława Olszewského, Ewy Polak-Trajdos a Fritza Korena. Otázky pôvodu rezby, jej priestorovo-funkčného kontextu a presnejšieho definovania ikonografických detailov boli však intuitívne odbíjané neadekvátnymi poznámkami. Takýto stav problematiky a prosba organizátorov vedeckého kolokvia, usporiadaného pri príležitosti 500. výročia konsekrácie kostola v Brzezinach, ma prinútili k prijatiu výzvy na dôslednejšie preskúmanie Oplakávania. Ihneď po publikovaní materiálov z kolokvia sa mi podarilo zisti ďalšie zaujímavé podrobnosti, ktoré ešte väčšmi prehĺbili tézu o transkarpatskom kontexte reliéfu v Brzezinach. Preto som sa rozhodol predstaviť novú, prepracovanú verziu tohto textu.

Štýl a ikonografia Oplakávania svedčia o prítomnosti modernej štylistickej vrstvy nadväzujúcej na diela Veita Stossa (rytina L. 3); na vrstvu väčšmi tradičnú, siahajúcu k predošlej generácii a v určitom aspekte ešte hlbšie zakorenenú v minulosti (francúzsko-nizozemské umenie okolo roku 1400).

Doteraz nepoužitý vizitačný protokol informuje, že reliéf sa v roku 1610 nachádzal na hlavnom oltári kostola v Brzezinach (vraví sa tam o „maius altare, cius tabula [lapidea integra] ad novam normam pulcherrime sculpta in qua depicta est Depositio Chri[isti] de cruce“). Všetko poukazuje na to, že patril k pôvodnému vybaveniu kostola konsekrovaného v roku 1501.

Predpoklad, známy zo staršej literatúry, že Oplakávanie je dielo prenesené do Brzezin z niektorého spomedzi krakovských kostolov, je málo pravdepodobné medzi iným aj preto, že v tom čase neexistoval zvyk odovzdáva „nemódne“ umelecké diela z metropoly za hranice diecézy (Brzeziny vtedy patrili do ľvovskej arcidiecézy). Prijatie tejto tézy vrhá nové svetlo na veľa ráz diskutovanú otázku o relatívnej chronológii krakovského umenia okolo roku 1500. Triptych kráľa Jána Olbrachta v krakovskej katedrále, ktorý vznikol okolo roku 1503 (dátum posvätenia kaplnky, v ktorej sa nachádzal), sa nemohol sta inšpiráciou pre vznik reliéfu v Brzezinach. Bolo to naopak. Získavame tiež nový záchytný bod – rok 1501 – pre datovanie rytiny Veita Stossa L. 3, zjavne prvotného vzoru centrálnej časti nášho reliéfu (zakomponovanie postavy Márie, Matky Božej a sv. Jána Krstiteľa v charakteristicky rozviatom plášti vo vzťahu k telu mŕtveho Krista). Naproti tomu kontext v inom rozsahu vlastný Oplakávaniu nachádzame na južnej strane Karpát. Pôvodný typ oltárneho retabula v Brzezinach – pravdepodobne triptych s reliéfom v strednej časti a s jedným párom maľovaných krídel – mohol zodpovedať typu reprezentovaného retabulom z Lúčok (dnes v Maďarskej národnej galérii v Budapešti). Až ako výsledok modernizácie retabula krátko pred rokom 1610 bol reliéf Oplakávania umiestnený do kamenného krytu (tabula lapidea etc.), zatiaľ čo ostatné elementy gotického triptychu boli pravdepodobne zničené. K inému dielu na území súčasného Slovenska nás odkazuje brokátová ornamentika podkladovej dosky. Bola tu použitá tá istá šablóna ako pri retabule v kostole sv. Heleny v Arnutovciach na Spiši. Autorstvo retabula bolo pripísané Majstrovi Martinovi, pôsobiacemu v Spišskej Novej Vsi okolo roku 1500. Pretože vzorovníky tohto druhu boli považované za výhradné vlastníctvo danej dielne, možno predpokladať, že dielňa, z ktorej vyšlo okolo roku 1500 retabulum v Arnutovciach, vyrobila neskôr, už v novej personálnej konfigurácii na čele s vynikajúcim rezbárom, retabulum pre Brzeziny. Tieto pozorovania by sa mohli sta zámienkou na realizáciu dodnes nena¬písanej histórie gotiky v Karpatoch, na území s komplikovanými, viacvrstvovými a premennými súvislosťami.

Preklad P. Oriešek