Časopis ARS 42 (2009) 2

József SISA

Mansions under the Spell of the "Olden Times". Country House Building in the English Style
[Kaštiele v znamení „starých čias“. Stavby vidieckych sídiel v anglickom štýle]

(Resumé)

V 40. rokoch 19. storočia sa objavil nový typ vidieckeho sídla, ktorého najvýznamnejšími príkladmi sú Rusovce a Veľké Uherce. Svojimi cimburiami, vežičkami a hrotitými oknami pripomínali anglickú architektúru neskorého stredoveku. Vďaka ich pseudovojenskému charakteru ich možno označiť aj ako stavby v hradnom štýle. Tento štýl mal samozrejme pôvod v Anglicku, kde zámok vo Windsore poskytoval univerzálny vzor, dobre známy po celej Európe. Aristokrati, páni aj prostí cestovatelia v tých časoch v čoraz väčšom počte navštevovali Anglicko, kde sa stretali s novým trendom. Anglický architektonický vkus okrem toho propagovali aj anglické vzorníky. Tento záujem o architektúru bol súčasťou "anglománie", ktorá zachvátila Kontinent v neskorom 18. a ranom 19. storočí a zasiahla aj širší stredoeurópsky región. Pre výstavbu vidieckych sídel bolo kľúčové sprostredkovanie anglického vkusu cez Rakúsko, keďže tak kaštieľ rodu Zichy-Ferraris v Rusovciach (1841 - 1845), ako aj Keglevichov kaštieľ vo Veľkých Uherciach (1845 - 1850) navrhli rakúski architekti - Franz Beer, resp. Alois Pichl. Je však zaujímavé, že obe stavby boli postavené už skôr a v 40. rokoch 19. storočia boli iba prestavované bez závažnejšej zmeny svojho základného tvaru a pôdorysu. Ich interiéry sa honosia bohatstvom práce v dreve v podobe zábradlí, obkladov stien, drevených stropov s visutými článkami, to všetko v neogotickom slohu.

Ďalšie vidiecke sídlo, kaštieľ v Parchovanoch (druhá polovica 50. rokov 19. storočia), je nepravidelnejší a menej formálny. Zahrnuje aj verandu s gotickou arkádou pripomínajúcou architektúru Benátok. V tom čase kniha Stones of Venice od Johna Ruskina spopularizovala benátsku gotickú architektúru a ľahko mohla ovplyvniť parchovanských stavebníkov. Nádych Benátok a viac než len nádych pevnostného štýlu vidno na ďalšej stavbe podobného typu, vidieckom sídle Esterházyovcov v Galante (cca 1860), ktoré navrhol peštiansky architekt Antal Weber. Mohutná veža, primerané vyjadrenie ideálu malebnosti, tu mala aj symbolický význam ako pripomienka moci a rodovej histórie.

Medzi rokmi 1840 a 1870 boli prvotnými nositeľmi anglickej architektonickej inšpirácie vidiecke sídla. Avšak niektoré ich typické črty našli cestu aj k iným stavebným typom. Železničné stanice v regióne hornej Tisy, a zvlášť stanica v Košiciach, postavená medzi rokmi 1857 a 1860, sa podobali chalupám v anglickom štýle so slabým nádychom hradného štýlu. Pevnostné prvky sa bežne uplatňovali na stavbách, ktoré mali vojenské konotácie, ako boli väznice a kasárne. Pôsobivú stavbu tohto typu možno vidieť v Komárne, tzv. Dôstojnícky pavilón (1858 - 1863).

Po roku 1870 sa veci začali meniť: anglické sa malo postupne nahradiť francúzskym, gotika neorenesanciou. Novozbohatlíci možno pokladali anglickú gotiku za príliš "feudálnu", zatiaľ čo renesancia mala príťažlivosť štýlu, ktorý sa dal spájať s predstavami slobody jednotlivca a racionálneho myslenia. V dôsledku toho čoraz menej patrónov a staviteľov uprednostňovalo anglicky inšpirovanú neogotiku.

Preklad z angličtiny D. Bořutová