Časopis ARS 37 (2004) 1-2
Jochen SCHRÖDER
Das Eckige muss ins Runde – das Horizontale Vesperbild als „Suche nach dem Kanon“[Hranaté sa musí zaobliť – horizontálna pieta ako „hľadanie kánonu“][Angular Must Turn to Round – the Horizontal Pietà as the “Search for a Canon”]
(Resumé)
Autor sa v príspevku pokúsil pochopiť štýlový vývoj raných kamenných piet ako variabilitu v premisách ich návrhov. Podoba "architektonického rámu" skriňovitého trónu a plintu, ktorému v porovnaní so staršími, drevenými dielami pripadla nová závažnosť, sa v skupine horizontálych piet zhusťuje do variabilného hľadania kanonickej formulácie témy. Centrálny význam pritom zohráva nájdenie proporcií, uloženie Kristovho tela a s tým spojené možnosti gestického vyjadrenia postavy Márie.
Detailnou analýzou tohto "hľadania kánonu" dospel autor k záveru, že na začiatok vývoja je potrebné položiť Pietu v pražskom kostole sv. Juraja, ktorá (s ohľadom na niektoré afinity k dielu Majstra z Vyššieho Brodu) stojí štýlovo mimoriadne blízko k malej Madone vo Vroclave. Iná ruka alebo dielňa vytvorila skupinu horizontálnych piet, ktorá tento prototyp ďalej rozvíjala, pričom spočiatku, pod vplyvom drevených piet vznikal typ s mŕtvolne strnulým Kristom a chýbajúcou interakciou. Neskoršie oeuvre ho relativizovalo v prospech životnejších a mäkšie modelovaných figurálnych skupín, ktorých akčný potenciál napokon zasiahol aj drapériu. Paralelne k tomu — vytvorením plintového podstavca ("Bügelbrett") ako statickej a optickej podpery Kristových nôh, zjednocujúcim prepracovaním trónu a plintu, v ktorom detailný realizmus doskového trónu nahradila dekoratívne zaoblená forma, a napokon tiež posunutím pravej Máriinej ruky k tylu mŕtveho Krista — rozvíjal ateliér horizontálnych piet kánonický typ, z ktorého vychádzajú všetky neskoršie skupiny. Ich nadviazanie na typ horizontálnych piet sa pritom neuskutočnil jednorázovo a po ukončení naskicovaného vývoja, ale na rôznych úrovniach tohto procesu, takže neskoré oeuvre sa opätovne vyznačuje vplyvom raných diel. Na základe uvedeného možno k horizontálnym pietam priradiť ranú skupinu (Vroclav; Čipín; Brno), výrazne experimentálnu skupinu s náročne prepracovanými slepými kružbami na bočných stranách trónu (Klosterneuburg; Landshut-Seligenthal; Lutín), ako aj dva neskoré, mäkšie modelované diela (Český Krumlov; Bad Mergentheim), ktorých pripísanie tomu istému ateliéru považuje autor za opodstatnené.
Preklad z nemeckého jazyka Bibiana Pomfyová