Journal ARS 46 (2013) 2

Tadeusz J. ŻUCHOWSKI

Polnische Kalvarienberganlagen der frühen Neuzeit. Eine Vergrößerung des Klostergebietes
[Poľské krížové cesty raného novoveku. Rozšírenie kláštorného teritória]
[Polish Calvaries of the Early Modern Era. Enlargement of the Monastic Area]

(Summary)

Kalvárie predstavovali pre Európu náhradu posvätného miesta mučeníckej smrti Ježiša Krista. Ich význam narastal s rozvojom náboženského života a obmedzenou možnosťou pútí do Svätej zeme. Tradícia kalvárií má stredoveké korene, no k jej intenzifikácii dochádza až od 15. storočia. Vtedy vznikli slávne kalvárie v Sacro Monte Varalo a San Vivaldo. Zakladanie kalvárií pramenilo z dobovej koncepcie relikvií. V prípade kalvárii sa podstatnou ukázala aj matematicky dôkladná topografia Jeruzalema, prenesená na konkrétne realizácie. Nasledovanie matematického modelu nebolo ničím novým. Známe je už zo stredovekej praxe kopírovania Božieho hrobu či z opakovania Loretánskej chyže v ranom novoveku. Podľa obdobných pravidiel sa formovala matematicko-topografická autentickosť barokových kalvárií, ktoré boli v Poľsko-litovskej únií (Rzeczpospolita Obojga Narodów) opreté o populárnu prácu Christiana Adrichomiusa (prvé vydanie 1584).

Koncepcia kalvárií vyrastala z potreby prežitia Kristovo utrpenia. Ako projekt vyžadovala veľkú logistiku. Z toho tiež vyplýva, prečo sa starostlivosťou o ne zväčša zaoberali rády. Štruktúra rádov je odlišná v ich vzťahu k vonkajšiemu svetu. Podiel na pašiovej liturgii realizovanej mimo kláštora bol možný len u tých rádov, ktoré sa venovali aj pastoračnej činnosti. Z tohto dôvodu sa ochrancami kalvárií stávali najmä žobravé rády. Z nich mali v danom ohľade prirodzenú predispozíciu hlavne františkáni. Zo života sv. Františka je zrejmé, že sa svätec odvolával na udalosti spojené s umučením Pána. Naviac ním založený rád sa už od 14. storočia staral o Boží hrob v Jeruzaleme. Z františkánskeho prostredia pochádza tiež výnimočné literárne dielo Meditationes Vitae Christi, ktoré sa v skúmanom období viazalo so sv. Bonaventurom. Tento traktát kladie dôraz na compassio, spoluzdieľanie utrpenia Pána. Popularita tejto práce mala veľký význam pre poľskú religiozitu. Prvý poľský preklad bol vydaný na začiatku 16. storočia a bol nasledovaný celým radom ďalších. Následne sa v Poľsko-litovskej únii objavili kalvárie, pobožnosti kladúce dôraz na prežívanie Božieho utrpenia a idea zdieľania utrpenia Pána bola značne rozpracovaná zvlášť rádmi františkánov a dominikánov.

Venovanie sa pobožnostiam nasmerovaným na spoluprežívanie múk Pána nebolo františkánskym monopolom. Prinajmenšom v Poľsku intelektuálne orientovaný rád dominikánov propagoval pobožnosť blízku tej františkánskej, čoho dôkazom sú okrem iného tzv. Dominikánske premýšľania vytvorené v Krakove v roku 1532.

Štúdiou opísané príklady, ako Kalwaria Zebrzydowska (od 1600), Kalwaria Pakoska (1629), Kalwaria Wejherowska (od 1647), Kalwaria Pacławska (1650), Góra Kalwaria (z roku 1670), boli súkromnými fundáciami. O všetky sa starali františkáni, pričom najstaršia z nich bola v opatere observantov tzv. Bernardínov (OFM Obs.), rovnako ako aj tá v oblasti Góra Kalwaria (spravovaná spolu s oratoriánmi). O kalvárie v Pakości a Wejherowe sa starali františkáni-reformáti (OFM Ref.) a o Kalváriu Pacławsku františkáni-konventuáli (OFM Conv.).

Kláštor vrátane urbanistického konceptu kalvárie predstavoval inštitúciu, ktorej prevádzkové princípy vychádzali z dohôd medzi fundátorom a rádom. Rád bol povinný vykonávať v tejto dohode ukotvené záväzky. To podporovalo jeho záujem o zdôraznenie vlastnej atraktivity. V dôsledku toho boli do štruktúry kalvárií uvedené aj inscenované mystériá a mariánske témy. Prepracovanosť mariánskej ikonografie bola špecifikom poľských kalvárií. Význam mariánskeho kultu a zvýšenie atraktivity prostredia pre prichádzajúcich pútnikov boli navzájom previazané.

Kláštor, najmä kláštorný kostol, ale aj kalvársky koncept v jeho blízkosti tvorili samostatné, no navzájom previazané oblasti. Kostol bol miestom odvolávajúcim sa na jednotlivca, kalvária mala naopak podporovať činnosť spoločenstva. Tento princíp fungoval vo všetkých konceptoch poľských kalvárií.

Preklad z poľštiny K. Chmelinová