Journal ARS 46 (2013) 1

Vlad IONESCU

Zimmermann’s Aesthetics and Riegl’s Art Theory. Influences and Resistances
[Zimmermannova estetika a Rieglova teória umenia. Vplyvy a vzdory]

(Summary)

Táto štúdia sa, zvažujúc pôsobenie Zimmermannovej estetiky na Viedenskú školu dejín umenia a vplyv Rieglovej teórie umenia na teóriu umenia 20. storočia, venuje vzťahu medzi herbartovskou formalistickou estetikou a Rieglovým modelom dejín umenia. Kým Zimmermannova estetika vylučuje otázku krásy a podriaďuje ju otázke formálnych vzťahov, ktoré konštituujú základ každého obrazu, Riegl tiež odmieta estetiku a prijíma deskriptívnu analýzu obrazov. Znamená to však, že dejiny umenia sa oslobodzujú od všetkých estetických výpovedí? Po prvé, predkladaná štúdia ukazuje, že úsudky, ktoré sa týkajú estetickej rozkoše, sa v Rieglových dejinách umenia objavujú, aj keď odmietajú Zimmermanovu normatívnu estetiku. Po druhé, zisťujeme tu originalitu Rieglovho chápania „Kunstwollen“: estetická rozkoš je vnútorne prítomná v umeleckom výtvore. „Vôľa k umeniu“ zahŕňa rozkoš z umenia. A konečne, Rieglovo ponímanie obrazu ako obrysu a farby na ploche a v priestore, jeho určenie štýlu ako virtuálnej štruktúry formálnych vzťahov, ktoré sú zviditeľnené prostredníctvom dialektiky hmatania a pozerania, nie sú zamietnutím, ale rozpracovaním Zimmermannovej estetiky. Teda Rieglove dejiny umenia nezavrhuj ú, ako tvrdil Max Dvořák v roku 1905, filozofickú estetiku, ale skôr ju integrujú do umeleckohistorického projektu, ktorý je deskriptívny (ako opak normatívneho), a ktorý zahŕňa Zimmermannovu filozofiu a asimiluje estetickú rozkoš.

Preklad z angličtiny J. Bakoš