Journal ARS 46 (2013) 1

Stefanie LEIBETSEDER

Iconographic Studies of Bas-reliefs and Ivories by Paul Egell
[Ikonografické štúdie basreliéfov a slonovín od Paula Egella]

(Summary)

Dvorný sochár Paul Egell (1691 – 1752) patrí medzi najvynikajúcejších umelcov juhonemeckého rokoka prvej polovice 18. storočia. Vďaka dokonalému zvládnutiu rezbárskeho remesla a využívaniu vzácnych materiálov boli jeho malé drevené a slonovinové reliéfy vždy vysoko cenené. Hoci zobrazujú pašiové scény, ich ikonografia nebola doteraz hlbšie skúmaná. Vo svojej štúdii sa preto zameriavam práve na podrobný rozbor vývoja ikonografie Egellových diel.

Okolo roku 1717 spolupracoval Paul Egell s Balthasarom Permoserom v Drážďanoch, v čase výzdobných prác v Zwingeri. Od roku 1720 pracoval na falckrabskom dvore v Mannheime. V tomto období vytvoril rad basreliéfov zo slonoviny a lipového dreva, vyčnievajúcich spomedzi jeho sochárskych prác výnimočne dokonalým spracovaním.

Diskurz o Egellových reliéfoch a ďalších prácach odštartoval po prvej svetovej vojne, kedy hnutie nemeckého expresionizmu podnietilo záujem nemeckých historikov umenia o expresívnosť vlastnú sochárskym prácam baroka a rokoka. Ako prví sa k estetickým hodnotám Egellových reliéfov vyjadrili význační vedci Adolf Feulner a Theodor Demmler. T. Demmler v roku 1922 napísal: „... asymetrická trojuholníková kompozícia, zvýraznená masívnym reliéfom v dolnej časti, domnieva ako delikátna ozvena na hornej strane, ... harmonické spojenie a stmelenie všetkých motívov do jednotného výrazu, ktorý udrie do očí.“ Hoci Egellovo dielo bolo od 60. rokov 20. storočia predmetom pomerne podrobného skúmania (v roku 1988 publikoval Klaus Lankheit catalogue raisonné umelcových prác, vrátane súpisu archívnych prameňov), väčšina štúdií sa zaoberá štýlovou kritikou jeho skulptúr. Popri mnohých iných problémoch treba preto hĺbkovo analyzovať aj tie ikonografické. Existuje trojica basreliéfov malého rozmeru: Ecce Homo z roku 1725, Oplakávame Krista z rokov 1723 – 1725 a Snímanie z kríža z roku 1744.

Egellove práce reprezentujú intelektuálnu tendenciu prieniku do pôvodného významu ikonografických typov stredovekých pašiových výjavov. Tá je spojená s intenzívnym záujmom o typologické myslenie vlastné stredovekému umeniu. Egell kombinoval originálne ikonografické vzory s obsahmi, ktoré sú s nimi blízko späté. Týmto spôsobom vyvinul nové ikonografické riešenia, zjavné napríklad v zahrnutí postáv Adama a Evy do scény Oplakávania. Jeho práce tiež ukazujú výrazný záujem o zobrazenie dvojitej podstaty Boha, viď reliéf Snímanie z kríza. Je tiež pozoruhodné, že scény Oplakávania a Snímania z kríža zobrazujú v porovnaní so staršími riešeniami iba malý počet svätých. Počet vyobrazených arma Christi je tiež malý, no, ako poznamenal Rudolf Berliner, moc symbolizovať základný obsah katolíckej viery si stále uchovávajú.

Preklad z angličtiny M. Hrdina