Journal ARS 46 (2013) 1

Marina VICELJA-MATIJAŠIĆ

The Theotokos in Poreč. Public, Official and Private in the Sixth-Century Devotion to Mary
[Theotokos v Poreči. Verejné, oficiálne a privátne v uctievaní Márie v priebehu šiesteho storočia]

(Summary)

Mozaiky v centrálnej apside Eufrasiovej baziliky v Poreči, vytvorené v šiestom storočí, predstavujú nevyčerpateľný prameň pre výskum viacerých ikonografických tém výtvarného umenia v čase vlády cisára Justiniána. Ak vezmeme do úvahy fakt, že veľká časť korpusu byzantského umenia sa nezachovala, zvlášť tá z centra, z Konštantínopolu, porečské mozaiky sú kľúčom k pochopeniu úlohy výtvarného umenia v náboženskom priestore. Zvláštne miesto v rámci tohto ikonografického jadra predstavuje obraz Márie s Kristom, ktorý čnie ako ústredná téma v konche apsidy baziliky v Poreči. Mária je znázornená ako Theotokos, obklopená anjelmi a sprevádzaná svätcami a donátormi. Veľkosť a umiestnenie jej postavy prezrádza, že ide o ústredné posolstvo: Inkarnáciu. Problém interpretácie Máriinej role a uctievania v monumentálnych výzdobných programoch umenia šiesteho storočia je stále v centre výskumu kultu Márie, zbožnosti a ikonografie. V raných storočiach kresťanského umenia nebol Márii ako nezávislému fenoménu priznávaný veľký význam, čo je zaujímavý fakt, keď to porovnáme s veľkou dôležitosťou jej charakteru v zbožnosti a umení byzantskej sféry po šiestom storočí. Neprítomnosť bohatého umeleckého súboru v ranej kresťanskej dobe, ktorý by stanovoval jej úlohy vo výtvarnom umení, však nie je v súlade s písomnými historickými prameňmi a literatúrou počnúc neskorým štvrtým storočím, v ktorých Mária zaujíma dôležité miesto, ale, po koncile v Efeze, stále v kontexte christologickej dogmy.

Článok pojednáva o novom prístupe pri interpretácii Máriinho obrazu vo vzťahu medzi verejným a privátnym či oficiálnym v ranom uctievaní Márie. Navrhuje nové čítanie posolstiev mozaík, dávajúc ústredný obraz do vzťahu k iným scénam programu, a zvlášť k novému chápaniu teológie, zdôrazňujúc nutnosť užšieho spojenia slova a obrazu v ranej perióde byzantského umenia. Zvláštna pozornosť je venovaná scéne a prvkom, ktoré v predchádzajúcich interpretáciách neboli veľmi zohľadnené, napríklad postave Márie zobrazenej vo chvíli, keď pradie purpurovú niť, čo bolo pokladané za metaforu Závoja Chrámu a symbol Inkarnácie, alebo priesvitný modrý závoj a pás ako poukazy na dve najuctievanejšie relikvie v Konštantínopole. Taktiež scéna Navštívenia, ako aj postavy Jána Krstiteľa a Zachariáša silne podporujú posolstvo Inkarnácie.

Mozaiky v Poreči nevyjadrujú súdobú teologickú dišputu, ktorá súvisela so schizmou Troch kapitol, ale skôr vzťah k správnemu chápaniu náboženských otázok, a to tým istým spôsobom ako v oblastiach, ktoré neboli dotknuté schizmou. Zdôrazňovaním názorov na Inkarnáciu a úlohu Márie ako Matky Božej Eufrasius potvrdil svoju ortodoxnost'. Výberom ďalších prvkov, napríklad série ženských svätíc, a namaľovaním seba samého v apside Eufrasius potvrdil tiež svoju vlastnú oddanosť Márii, ukazujúc skôr osobný než christologický či dogmatický kontext, čím pripísal priestoru ikonografického programu privátnu perspektívu.

Príklady v Poreči sú dôležité preto, že reprezentujú kozmopolitného ducha v umení malého, provinčného mesta Impéria, a to vďaka osobe zjavne dobre zbehlej v teologickom myslení svojej doby a blízkej Konštantínopolu. Prepracované scény so starostlivými detailmi ako závoj alebo opasok prezrádzajú zvláštne uctievanie Panny Márie, ktorého základy boli sformované v hlavnom meste. Scény Zvestovania a Navštívenia sú začlenené do rozvíjania christologického cyklu, zatiaľ čo ústredná postava Theotokos je dokladom jej úlohy ako ľudskej panny, prostredníctvom ktorej bolo zavŕšené spojenie dvoch pováh Krista, a tým jej bolo priznané oficiálne miesto v chráme. Jej znázornenie na ústrednom mieste baziliky, v apside, robí viditeľným a zrozumiteľným umiestnenie Inkarnácie Krista s rituálom Eucharistie vedľa seba, ako aj jej úlohu pri spasení ľudstva. Program mozaík v Poreči zaberá prevažne verejný priestor apsidy, ikonograficky určený posolstvami založenými na dogme a rastúcom uctievaní, ktoré bolo zjavne ovplyvnené Konštantínopolom, ale odhaľuje aj privátny priestor biskupa, v ktorom mala Mária úlohu prostredníka, ochrankyne a sprostredkovateľa na dvore Nebies.

Preklad z angličtiny J. Bakoš