Journal ARS 45 (2012) 2

Marc S. SMITH

New York Bohemianism in the Second Half of the Nineteenth Century
[Newyorská bohéma v druhej polovici devätnásteho storočia]

(Summary)

Od začiatku 19. storočia boli umelci v Spojených štátoch amerických pod tlakom náboženských hodnôt, ktoré pochádzali z Druhého vzkriesenia (Second Awakening). Maliari boli často videní ako leniví, skorumpovaní a spoločensky zbytoční. Tieto názory boli dôsledkom toho, ako isté protestantské cirkvi videli Európu, katolicizmus a pápežský patronát, ktoré dávali do spojenia s výtvarným umením. Tieto stereotypy boli posilnené faktom, že mnohí americkí maliari išli do Európy, buď aby sa učili jej umeniu, alebo aby si zdokonalili svoj štýl, čo sa pokladalo za prekážku rozvoja národného umenia.

Pre mnohých umelcov, ktorí emigrovali, sa Paríž a Londýn stali hodnotnými tréningovými centrami a pre mnohých aj druhým domovom. Počas pobytu v cudzine, počnúc rokom 1850, sa niektorí americkí maliari pripojili k bohéme a keď sa vrátili do Spojených štátov, niektorí z nich si podržali tento umelecký štýl i bohémsky spôsob života. To viedlo ku vzniku bohémskeho krúžku umelcov v New Yorku už v 50. rokoch 19. storočia.

Tak ako vo Francúzsku, aj americká bohéma bola výsledkom sociálnych a ekonomických tlakov, ktoré umelci v tom čase pociťovali. Spočiatku zostala bohéma niekoľko rokov nepovšimnutá, ale v 60. rokoch, keď začali zosilňovať existujúce stereotypy, ktoré sa spájali s výtvarným umením a umelcami, bola intenzívne zosmiešňovaná. Čoskoro nastúpil trend k prehodnoteniu identít umelcov, ako aj k rozštiepeniu umeleckej komunity. Narastajúce verejné uvedomenie si bohémy v Spojených štátoch išlo súbežne s rozvojom tlačených novín. Bohémsky umelec bol videný veľmi protikladnými spôsobmi. Bol vnímaný jednak ako tvorivý, jednak ako zvrátený, sexuálne skazený a exotický. Jeho odev, postoj a životný štýl boli taktiež spájané s orientalizmom, ktorý bol v Spojených štátoch módnym trendom medzi zberateľmi a bohatou mestskou elitou od 70. do 80. rokov 19. storočia.

Od 60. do 90. rokov 19. storočia sa zobrazenia bohémy objavovali v obrázkových časopisoch, novinách a poviedkach, pričom často šírili protikladné hodnoty. Niekedy bola bohéma znakom nezávislosti a autonómie, inokedy znakom neresti a morálneho úpadku. To vytvorilo bohatú sadu obrazov, ktoré postupne začali reprezentovať život všetkých umelcov. Narastajúci kapitál investovaný do európskeho umeleckého trhu priviedol výtvarné umenie do akceptovateľnejšej sféry. V dôsledku toho začala byť aj bohéma postupne považovaná za prijateľnejšiu.

Jedným z dôvodov bolo, že väčšina mladých umelcov patrila do strednej alebo vyššej triedy a bohémstvo začalo byť pokladané za mladistvú rebéliu, za istý druh vylomenín pred vstupom do dospelosti a do produktívnej spoločnosti.

Spojené štáty vždy oponovali Európe, aby rozvinuli svoju vlastnú národnú identitu, takže ako to, že bohéma a jej zreteľné európske väzby prekvitali v Spojených štátoch od 60. do 90. rokov 19. storočia? Čo boli paralely medzi parížskou a newyorskou bohémou? Prečo sa importovali hodnoty, zreteľne v opozícii s dominantnými ideami doby, a duchovná korupcia, tradične spájaná so všetkým európskym?

Cieľom tohto článku je ukázať, ako bola bohéma využívaná v rozvíjajúcej sa tlači, ako aj literatúre a v portrétoch umelcov, chápaných ako komentáre o identite a spoločenských hodnotách. Vypočítavajú sa rozmanité väzby, ktoré mala bohéma od 50. do 90. rokov 19. storočia. Robí sa tak prostredníctvom príkladov prevzatých z kníh ako Trilby: A Novel alebo zo škandálov ako „Pie Girl Affair“, kde sa útok na bohému stal spôsobom posilňovania statusu quo a dominantných hodnôt. V novinách a časopisoch boli ilustrácie bohémstva spôsobom definovania novej úlohy, pripisovanej umelcom v reštrukturovanej spoločnosti, čo sa odohrávalo súbežne s nástupom Spojených štátov na medzinárodný umelecký trh. V tomto zmysle sa newyorská bohéma stala katalyzátorom, ktorý odzrkadľoval meniacu sa spoločnosť vstupujúcu do modernej doby.

Preklad z angličtiny J. Bakoš