Journal ARS 45 (2012) 1

Janis KRESLINS

Reading, Seeing, Conceiving in the Baltic, or Don’t Judge a Modernist Book by Its Cover
[Čítanie, vnímanie a tvorba na Balte alebo o tom, že modernistická kniha by sa podľa obálky súdiť nemala]

(Summary)

Ktorú platformu by sme si dnes vybrali pre objasnenie napätia medzi stálosťou a premenlivosťou? Spočíva hodnota novosti iba v prehodnocovaní historických modelov? Môžu byť tradičné metódy uplatnené pri formovaní novej kultúry komunikácie? Všetko otázky, ktoré mali veľký význam v rámci radikálnej transformácie kultúry komunikácie a vyjadrovania na Balte začiatkom 20. storočia. Ako to už často býva, návraty k tradícii a predpovedanie nových umeleckých topografií a spoločenských vzťahov išli ruka v ruke.

Počas prvej dekády minulého storočia sa svet tlače opäť stával výkladnou skriňou symbolov a obrazov novej vizuálnej kultúry. Technické novinky, ako napríklad fotomechanická reprodukcia, redefinovali vizuálnu identitu knihy. Nespútaná umelecká tvorivosť prinášala nový slovník a nové stratégie pri koncipovaní ich obálok.

Začiatok 20. storočia bol na Balte poznačený dramatickým nárastom knižnej produkcie, keďže desať rokov staré obmedzenia slobody umeleckej tvorby stratili veľa zo svojej účinnosti. Zmeny sa popri texte dotkli aj ďalších aspektov knihy. Umelci tranformovali knižné obálky na priestory otvorené experimentovaniu.

Centrom tohto experimentovania sa stala Riga. Nová generácia umelcov, ktorých kultúrne identity už nezodpovedali starým vzorcom, premenila knižné obálky na médiá sprostredkujúce prevratné umelecké formy.

Namiesto toho, aby modernizovali existujúci umelecký slovník, skúmali umelci spôsoby, ktorými by rukopis mohol obsiahnuť rôzne nálady doby, predovšetkým jej prevratnosť. Experimentovali s efemérnosťou a s úlohou čitateľa. Toto umelecké experimentovanie napokon využili pri hľadaní nových metodológií pre historizujúcu kultúrnu identitu.

Preklad z angličtiny M. Hrdina