Journal ARS 41 (2008) 2

II.
Georghe VIDA

Hans Mattis Teutsch et les métamorphoses de l'avant-garde roumaine
[Hans Mattis Teutsch a metamorfózy rumunskej avantgardy]
[Hans Mattis Teutsch and Metamorphoses of the Rumanian Avant-garde]

(Summary)

Umenie Hansa Mattisa Teutscha (1884 – 1960), také ako sa definuje po štúdiách v Budapešti (1901 – 1903), Mníchove (1903 – 1905), Paríži a Berlíne (1905 – 1908), sa nachádza na pomedzí troch avantgardných hnutí. V rokoch 1917 – 1918 participuje na podujatiach avantgardného časopisu Ma, ktorý viedol Lajos Kassák; v rokoch 1918 – 1925 sa zasa zúčastňuje nemeckého avantgardného hnutia prostredníctvom výstav, ktoré organizoval Herwarth Walden okolo časopisu Der Sturm.

Cieľom tejto práce je preskúmať vzťahy Mattisa Teutscha s rumunskou avantgardou vo všetkých ich komplexných významoch. Prostredníctvom svojich individuálnych výstav a účasti na kolektívnych výstavách, bol Mattis Teutsch v rokoch 1920 – 1936 jedným z jej hlavných priekopníkov a bol tiež ohnivkom mnohých spojení s európskymi avantgardnými hnutiami.

Táto štúdia poskytuje chronologický prehľad individuálnych a kolektívnych výstav, rovnako ako aj jeho účasti na vývine rumunského umenia v spomenutom období. Analyzuje tiež spoločenský a ideový kontext jeho tvorby vo vzťahu k záznamom a zmienkam v dobovej tlači. V tomto zmysle sa zameriava najmä na štylistický vývin umelca, ktorý smeruje od hudobného expresionizmu ku konštruktivizmu, so spoločenským dopadom, čoho dôkazom je aj jeho spolupráca s avantgardnými časopismi Contimporanul a predovšetkým Integral, ktorého bol parížskym redaktorom. Na začiatku sú citované správy o autorovej individuálnej výstave z roku 1920 v Dome umenia v Bukurešti od maliara Nicolaea Tonitzu (1886 – 1940) a maliara, grafika a karikaturistu Sigmunda Maura (1894 – 1963). Výstava, ktorá šokovala verejnosť, súvisí s inými podobnými výstavami, napr. M. H. Maxyho alebo Arthura Segala.

Po účasti na oficiálnom Salóne v roku 1924, ktorá vzbudila pozornosť a vyvolala aj kritické komentáre, sa Mattis Teutsch stal jedným z iniciátorov veľkej medzinárodnej výstavy, ktorú od 30. novembra do 30. decembra 1924 organizoval časopis Contimporanul, a na ktorej sa okrem iných vedúcich predstaviteľov rumunského avantgardného hnutia (Marcel Iancu, M. H. Maxy, Henri Daniel, Corneliu Michăilescu alebo Miliţa Pătraşcu) zúčastnil aj Constantin Brancusi. Medzinárodné zastúpenie obsahovalo prestížne mená ako Paul Klee, Hans Richter, Viking Eggeling, Lajos Kassák, Kurt Schwitters, Hans Arp a Arthur Segal. Štúdia analyzuje v rámci dobového kontextu kritík uvedenej výstavy, ktorých autormi boli spisovatelia (Saşa Pană, Eugen Filotti) alebo filozofi (Tudor Vianu, Lucian Blaga).

Spolupráca Mattisa Teutscha s časopisom Contimporanul mala zásadný charakter, rovnako ako spolupráca, nadviazaná s konštruktivistickým časopisom Integral, ktorého bol tvorivým duchom. V ateliéroch pod patronátom časopisu, akýchsi „mini Bauhausoch“ totiž po boku M. H. Maxyho, Corneliu Michăilesca a Victora Braunera podnecoval aktivity, ktoré Andrei Vespremie ďalej rozvíjal na Akadémii dekoratívnych umení. Následne sa text venuje dvanástim číslam časopisu Integral a propagácii „integralizmu“ – autochtónnej verzie európskeho konštruktivizmu. Zdôrazňuje príspevok Mattisa Teutscha k tomuto tvorivému súpereniu až do roku 1927, kedy boli v časopise naposledy uverejnené reprodukcie jeho diel.

V roku 1929 sa Mattis Teutsch, spolu s umelcami ako Marcel Iancu, Miliţa Pătraşcu, M. H. Maxy, Corneliu Michăilescu, Victor Brauner a L. Brătăşanu, zúčastnil na výstave skupiny nazývanej „Arta nouă“ (Nové umenie). Tentoraz sa orientoval na štylizované figuratívne umenie, ktoré si však predsa len zachovávalo výrazný konštruktivistický charakter. Výstava si v tlači vyslúžila množstvo kritík, najmä zo strany spisovateľov (Felix Aderca, Stephan Roll alias Gheorghe Dinu, I. Valerian), čo umožnilo pokus o rekonštrukciu ideového kontextu, tušeného na pozadí tejto významnej prezentácie rumunského avantgardného umenia.

Dňa 17. novembra 1929 otvoril Mattis Teutsch v bukureštskej výstavnej sieni Hasefer svoju individuálnu výstavu, pričom tento priestor sa stal svedkom aj jeho poslednej výstavy v meste v marci roku 1932. Z teoretického hľadiska bola umelcova derniéra pripravená na základe obsažných prezentácií a rozhovorov, o ktoré sa postarali jeho priatelia – spisovatelia Lucian Boz a Eugen Jebeleanu. Výstava upútala pozornosť mladého kritika Eugèna Ionesca, budúceho svetoznámeho dramatika, ktorý v apríli 1932 v časopise România literară (Literárne Rumun¬sko) napísal: „Pán Mattis Teutsch neúnavne hľadá identickú krivku bez variantov, ktorá, hoci svedčí o neutíchajúcej dekoratívnej citlivosti autora, zároveň vypovedá o očividnom nedostatku predstavivosti. Jeho maľby majú celkom iste menšiu hodnotu než jeho pekné urastené sochy.“

Možno teda konštatovať, že rumunská verejnosť ešte nebola pripravená prijať (a to bol aj prípad Brancusiho) majstrovské dielo, ktoré narúšalo princípy akademickej tradície, i keď dobové správy o jeho výstavách niekedy preukazujú prekvapivú intuíciu.

V marci 1936 sa v sieni knižnice Astra v Brašove konala výstava Mattisa Teutscha a mladého avantgardného maliara Julesa Perahima, ktorého Hans Mattis Teutsch spoznal vďaka krátkej spolupráci (september 1930) s časopisom Alge (1930 – 1933), ktorého šéfredaktorom bol spisovateľ Aurel Baranga. Táto výstava v istom zmysle ukončila autorove kontakty s rumunskou avantgardou.

Neskôr Mattis Teutsch prezentoval ešte niekoľko diel, a to v roku 1937 na výstave nemeckých umelcov v Brašove. V druhej polovici 40. rokov potom prechádzal etapou, charakteristickou takmer naturalistickými víziami, v ktorých sa miešali fragmenty jeho vlastnej minulosti a predtuchy, týkajúce sa osudu celého ľudstva. Až do roku 1947, kedy znovu verejne vystavoval, žil umelec takmer uzavretý vo „vnútornom exile“, vo svete meditácie a rozjímania, ktorý výrazne kontrastoval s úžasným vrením 20. a 30. rokov.

Preklad B. Lášticová