Journal ARS 42 (2009) 2

Zuzana LABUDOVÁ

The Former County House in Levoča. The Problem of Its Style Interpretation in the Context of the European Classicistic Architecture
[Bývalý Župný dom v Levoči. Otázka jeho štýlovej interpretácie v kontexte európskej klasicistickej architektúry]

(Summary)

Klasicistická fasáda župného domu v Levoči, ojedinelá svojou kvalitou, ktorá sa prejavuje v jej tvaroslovných prvkoch aj harmonickom usporiadaní celku, a realizovaná už v prvom desaťročí 19. storočia, teda na naše pomery veľmi skoro, nastoľuje otázku štýlových zdrojov. Reflexia diela sa odvíja od záverov formulovaných staršou literatúrou, z ktorej bola prijatá najmä téza v rámci práce Kuhna, Foltyna a Keviczkého o klasicizme na Slovensku (1955), že sa "architekt stavby Anton Povolný pri riešení župného domu pod vplyvom renesančného rázu Levoče a spišských miest opieral o renesančnú architektúru", a že Povolný "nenadväzoval priamo na spišskú renesanciu s jej charakteristickým prvkami, ale skôr tvorivo uplatnil princípy klasickej renesančnej architektúry". Autori, ktorí sa neskôr zaoberali touto stavbou, napríklad Lukáčová a Pohaničová (2008), uvádzajú, že v župnom dome v Levoči našli "reflexiu podnety prameniace z ešte stále živej spišskej renesančnej architektúry, v zaujímavej symbióze s aktuálnym tvaroslovím klasicistického slohu", čím nadviazali na predchádzajúcu tézu. Spomínaní autori a ich nasledovníci mali snahu prisúdiť tejto stavbe postavenie osobitého výtvoru domáceho prostredia, ktoré dokázalo vyprodukovať takúto architektúru bez priameho vzoru, len svojím vlastným chcením, motivovaným prežívajúcou renesančnou tradíciou Spiša. Problém otázky štýlových zdrojov župného domu v Levoči tak pretrval naďalej bez adekvátnej odpovede. Inú názorovú rovinu naznačuje informácia uvedená v roku 1968 v Súpise pamiatok na Slovensku (1968), ktorý tvrdí, že budova župného domu bola postavená podľa plánov nemeckého architekta Heinricha Gentza miestnym staviteľom Antonom Povolným v rokoch 1805-1831. Tým sa, hoci bez dôkazu, odkazuje na štýlové zdroje v nemeckom klasicizme. Doteraz najkomplexnejšie spracoval tému župného domu v Levoči nepublikovaný stavebno-historický výskum Jana Muka (1982), ktorý po analýze dospel ku záveru, že štýlovým zdrojom hlavnej fasády sú nemecké vzory berlínskej architektúry raného klasicizmu.

Bádanie Chaloupeckého preukázalo, že architekt stavby Anton Povolný prišiel do Levoče už v roku 1806 práve z dôvodu stavby župného domu. Aj keď sa nezachoval pôvodný plán, jeho autorstvo a vedenie stavby dokazujú mnohé zápisy v kongregačných spisoch župy. Obsahujú aj kompletné vyúčtovanie stavby architektom stavby Antonom Povolným z roku 1826, ale tiež mnoho dokumentov dokladujúcich, že stavba župného domu prebiehala pod administratívnym drobnohľadom župy. Doklady sa objavujú najmä v rozsahu rokov od roku 1784, kedy sa už preberala otázka nového župného domu, až po 50. roky 19. storočia, kedy vznikli plány Fridricha Reischa na úpravu už dvadsať rokov stojaceho župného domu. Význam Levoče ako správneho centra stolice mala potvrdiť práve táto stavba.

Prípravná fáza aj dlhotrvajúca realizácia stavby župného domu dokazuje, že išlo o postupný proces, v ktorom sa názorové preferencie župného vedenia na budúcu stavbu vyvíjali, až po výslednú syntézu obsiahnutú v diele samom. Uvažovanie o štýle budúcej stavby dokumentujú dva projekty, publikované prvýkrát Chaloupeckým: návrh župného domu z roku 1796 od Matúša Schmiedmayera, levočského architekta, a návrh z roku 1804 od Jána Juraja Kitzlinga z Košíc, doložený aj signovaným návrhom rozpočtu stavby z augusta roku 1805. Oba predstavujú symetrické dvojpodlažné fasády, šírkovo orientované do námestia, vygradované do stredového rizalitu s balkónovým portikom a vyzdobené aparátom barokovo-klasicistických štýlových prvkov. Majú jasnú palácovú schému s výrazným piano nobile a vyznačením ústrednej sály v osi na poschodí architektonickými prvkami. Oba návrhy v použití priestorového rozvrhu reprezentačnej stavby rozpracovali overený štýlový vzor, kompozičnú a priestorovú schému zadefinovanú už významnými stavbami barokového klasicizmu. Najbližším príkladom, ktorý sa núka ako vzor, je župný dom v Košiciach, pripisovaný komorskému architektovi Johannovi Langerovi, z konca 70. rokov 18. storočia. Predstaviteľov župy neuspokojil ani návrh, vytvorený v roku 1804 Jánom Jurajom Kitzlingom, komorským architektom z Košíc, naopak tento ešte viac zvýraznil ideovú väzbu na príklad barokovo-klasicistickej reprezentačnej stavby, ktorá stála v priamej genetickej línii stavieb produkovaných viedenskou kráľovskou stavebnou komorou v poslednej tretine 18. storočia. Patricijom zastupujúcim spišskú župu sa možno nepozdával práve tento odkaz na závislosť od centra, ktorý prostredníctvom architektonickej reči tlmočili oba návrhy, ale dôraznejšie Kitzlingov. Skôr azda chceli demonštrovať svoju nezávislosť voči ústrednej štátnej moci, relatívnu regionálnu svojbytnosť a moc prameniacu z postavenia Levoče ako spoločenského, ekonomického a obchodného centra, s koreňmi mestského patriciátu v nemeckých oblastiach.

S príchodom architekta Antona Povolného z Egeru do Levoče v roku 1806 víťazí pri formovaní fasády župného domu klasicistický názor, ktorý sa po predložení návrhu a rozpočtu v roku 1807 začal aj realizovať. Bohatá dokumentácia zachytáva priebeh výstavby. V roku 1823 stavbu dokumentuje priebežné vyúčtovanie stavby signované Antonom Povolným, takisto aj inšpekčný popis vtedajšieho stavu. Za koniec stavby môžeme pokladať rok 1826, dokladovaný vyúčtovaním stavby z 24. februára, s doplnením z 28. februára. Ďalšie doklady náležiace k stavbe župného domu dokazujú, že práce prebiehajúce po tomto dátume mali len doplnkový charakter.

Výsledkom úsilia viacerých architektov a snaženia župnej správy je mohutný kubický objem župného domu koncipovaný ako štvorkrídlová budova okolo vnútorného dvora. Bežná dvojtraktová dispozícia krídel so sledom miestností a chodbovou komunikáciou orientovanou do dvora je doplnená aj strohým výrazom dvorových a bočných fasád. Hlavný objekt, orientovaný do námestia, má ťažiskové priestory v osi: nástupný priestor širokého "trojloďového" vestibulu v prízemí s napojenými dvojicami trojramenných schodísk, sprístupňujúcimi jadro stavby na poschodí - župnú sálu. Z priestorového usporiadania stavby aj štýlových detailov je zrejmé, že napĺňajú charakteristiky schematického utvárania racionalistických dispozícií barokovo-klasicistických reprezentačných stavieb, overených už viacerými predošlými stavbami podobného druhu. Inak je tomu v prípade hlavnej jedenásťosovej fasády orientovanej do námestia, ktorú ovláda prísna geometria klasicizmu s vyrovnaným pomerom horizontál a vertikál tak, aby vynikol jednoduchý, solídny, do zeme pevne ukotvený kváder hmoty. Architektonickými prostriedkami fasáda vyjadruje stabilitu, pevnosť, ukotvenosť, kompaktnosť, či triezvosť, usporiadanosť. To sú zároveň vlastnosti, ktorými sa chcela daná verejná správna inštitúcia prezentovať voči verejnosti. Tomuto obsahu zodpovedá ikonografia kamenných prvkov a detailov fasády, ktoré dopovedali naznačený obsah v sochárskom stvárnení: hovoria o cnostiach a poslaní župného patriciátu, tlmočia vážnosť a serióznosť inštitúcie a trvanlivosť hodnôt viažucich sa k antickej, a teda latinskej kultúre. Jednoduchosť fasády, najmä použité klasicistické tvaroslovie s mohutným dórskym portikom, muselo mať štýlový vzor v inej stavbe.

Hľadanie možných vzorov pre fasádu vedie k nemeckým dielam raného klasicizmu, reprezentovaným dielami architektov berlínskeho okruhu klasicistov Fridricha a Davida Gillyho, Heinricha Gentza, či raným dielom Karla Friedricha Schinkela. Najbližšou analogickou stavbou, ktorú uvádza Muk v nepublikovanom výskume, je "Viewegsches" Haus v nemeckom Brunswicku z rokov 1800 - 1807 od Davida Gillyho a Petra Josepha von Krahe. Župný dom v Levoči sa od neho líši väčším množstvom výzdobných a tvaroslovných prvkov. Rizalit je v tomto prípade akcentovaný aj korintskými pilastrami, čo môžeme pripísať autorskému vkladu samotného architekta, ktorý pochádzal z prostredia prijímajúceho iné podnety, orientované na severotalianske vzory z okruhu Milána. Nakoniec je potrebné čiastočne poopraviť tvrdenia spravidla uvádzané pri župnom dome. Ide o stavbu, ktorá vo vnútornej výstavbe, dispozícii nadväzuje na overené domáce zdroje preberané z mocenského centra. Fasáda sa však progresívnou orientáciou na nemecké prostredie klasicizmu s prvkami štýlu okolo roku 1800 stáva demonštráciou samostatnosti a sebavedomia mestského patriciátu Levoče. Spolu s autorom stavebno-historického výskumu Mukom môžeme len zopakovať, že "dokonalost průčelí a jeho raný vznik podle projektu zřejmě z roku 1807 zajišťuje župnímu domu významné místo v kontextu klasicistní architektury v měřítku středoevropském".

* Štúdia vznikla na základe výskumu realizovaného v rámci projektu VEGA č. 1/0316/08 Európa a my - my a Európa: Inklúzie európskeho v umení 19. storočia na Slovensku, ktorý financuje Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied.