Journal ARS 37 (2004) 1-2
Frank LÖBBECKE
Städtischer Profanbau des Hochmittelalters. Die Entwicklung des Wohnbaus in Freiburg im Breisgau im 12. und 13. Jahrhundert[Mestská profánna architektúra vrcholného stredoveku. Vývoj obytného domu vo Freiburgu im Breisgau v 12. a 13. storočí][Urban Profane Architecture of the High Middle Ages. The Development of Dwellings in Freiburg im Breisgau in the 12th and 13th Centuries]
(Summary)
Freiburg im Breisgau založil pod svojím hradom Bertold II. von Zähringer ako remeselnú osadu. Spracovávala sa tu strieborno-olovnatá ruda ťažená v blízkom pohorí Schwarzwaldu. Sídlisko a hrad ležali na jednom z dvoch dôležitých prechodov cez Schwarzwald. Priaznivý hospodársky vývoj viedol v roku 1120 k udeleniu trhového práva a k urbanistickej premene na mesto. Ulice boli plánovito vytyčované, parcely vymeriavané podľa základnej miery 16 x 32 m, mesto získalo opevnenie a farský kostol ("Münster I"). Freiburg sa tak stal jedným z najstarších nemeckých, v stredoveku založených miest.
Stavebné dejiny väčšiny freiburgských domov siahajú do 12. alebo 13. storočia. Ich vrcholnestredoveké jadrá možno identifikovať v pivniciach a na protipožiarnych múroch medzi susednými domami. V niektorých prípadoch sa zachovali tiež interiérové múry, stropné trámy a úplné krovy.
Na začiatku vývoja profánnej architektúry vo Freiburgu stoja drevené stavby s pivnicami hlbokými až 4 metre, sčasti s kamennými múrmi. Pokiaľ je doložené, vonkajšie obvodové steny týchto domov spočívali na masívnych trámoch uložených na zem alebo na kamene. Zdá sa, že parcely boli už v ranom 12. storočí husto zastavané: veľké, pozdĺžne stavby (rozmery do 6,3 × 9,2 m) stáli užšou stranou smerom do ulice. Priechod vedľa predných domov viedol do dvora. Tam sa nachádzali ďalšie stavby a zadný dom uzatvárajúci parcelu. Ak pozemok aj v zadnej časti vyúsťoval do ďalšej ulice, nachádzal sa tu druhý vjazd do dvora. Takéto členenie parciel pretrvalo až do 20. storočia - pravdaže, menili sa veľkosť a podoba stavieb.
Predné drevené domy boli už od prvej polovice 12. storočia nahrádzané kamennými. Murované stavby sa vyznačujú analogickými mierami ako ich drevení predchodcovia. Doložené sú dvojposchodové domy, vždy s jednou izbou na poschodí a pultovou strechou ľahko sa zvažujúcou do ulice. Na rozdiel od drevených domov neboli spočiatku zrejme podpivničené. Ojedinele boli malé murované stavby pribudované aj k dreveným domom na okraji dvora.
Okolo 1180 — 1200 došlo k zvýšeniu nivelety ulíc starého mesta niekde až o 3 metre, zrejme aby sa vytvoril rovnomerný spád pre potoky pretekajúce mestom. V dôsledku navýšenia bola väčšina drevených domov lemujúcich ulice prebudovaná do kameňa. Prízemia domov sa zmenili na pivnice a nadzemné podlažia boli mnohonásobne nadstavané. Bočnými prístavbami nasmerovanými do dvora, ako aj podpivničením existujúcich domov sa získal dodatočný priestor. Toto zahustenie dokladá veľké priestorové nároky prinajmenšom v starších, bohatších častiach mesta. Typický freiburgský kamenný dom okolo roku 1200 sa javí ako konglomerát s jadrom, tvoreným jedným alebo dvoma domami a rôznymi prístavbami. Uličné fasády mali v spodných častiach uzavretý charakter: popri polkruhovo ukončených portáloch sa vyskytovali len malé, vysoko posadené štrbinové okná. Okná na horných poschodiach mali naproti tomu ostenia zdobené ornamentálnymi motívmi alebo boli rámované stĺpikmi. Záchodové niky v prízemiach dokladajú, že tieto priestory neboli zrejme využívané len ako dielne, ale aj na bývanie.
Z konglomerátov profánnych stavieb 12. storočia sa v nasledujúcom storočí vyvinul trojdielny "freiburgský dom": masívne múry siahajúce cez všetky poschodia členili prednú budovu na tri časti rôznej veľkosti. Časť nasmerovaná do ulice zaberala asi dve tretiny plochy domu. Tu sa nachádzala hlboká, dvojposchodová pivnica, nad ňou vstupný priestor na prízemí s ohniskom a ďalšie priestory na poschodí. Smerom do dvora bol situovaný zaklenutý vstup do pivnice, približne štvorcového pôdorysu, a nad ním sa na každom poschodí nachádzal vždy jeden obytný priestor. Tretiu a najmenšiu časť tvoril priechod do dvora a schodisko, ktoré sčasti siahalo až do pivnice. Táto dispozícia nadobudla vo Freiburgu priam normatívny charakter.
Podobná murovaná architektúra sa v 12. storočí vyskytovala aj v iných stredoeurópskych mestách. Trojdielny dom, ktorý sa vyvinul z týchto raných foriem, však naproti tomu reprezentuje zrejme špecifický freiburgský vývoj, ktorý nenašiel žiadne napodobenie. Opísaný typ domu slúžil kupcom aj remeselníkom; sociálne rozdiely sa odrazili vo veľkosti domu a vybavení. Schému "freiburgského domu" nahradilo úplne odlišné priestorové členenie až v 18. storočí.
Preklad z nemeckého jazyka Bibiana Pomfyová